Západoeurópske akcie klesli na najnižšiu úroveň za posledných 13 rokov. Čo je dôvodom tohto javu?
Poklesu európskych i amerických akcií sa nemôže nikto čudovať. Prognózovali sme ho už pred rokom. Dôvodov je viac. Hlavným je zvýšenie amerických úrokových sadzieb. Čo by však samo nestačilo na naštartovanie poklesu akcií. Keby nedošlo k súbehu niektorých udalostí, ktoré by samy na to tiež nestačili. Jednou z nich je vývoj Číny. Rástla v poslednom kvartáli najpomalšie za niekoľko rokov. Výsledkom toho je, že sa investori obávajú, že pomalý čínsky rast zbrzdí rast celej globálnej ekonomiky. Čo je, samozrejme, negatívne pre akcie. Ďalej sú tu obavy, že tento pomalý čínsky rast ešte viac zníži dopyt po energiách, hlavne ropy. Klesne tak cena ropy, čo “zavarí” mnohým spoločnostiam. Nielen tým, ktoré ťažia ropu, ale aj niektorým bankám. Pretože banky poskytli veľa úverov ropným spoločnostiam, ktoré sa zaoberali frakovaním (hydraulické štiepenie alebo proces, ktorý sa využíva pri ťažbe bridlicového plynu – pozn. red.). Ekonomika v posledných rokoch bola nastavená na fungovanie pri vyšších cenách ropy.
Nízke ceny ropy sú príjemné pre spotrebiteľov, ale pre mnoho kľúčových spoločností – ako napríklad pre niektoré americké banky – sú likvidačné. Toto všetko sa zapisuje do padajúcich cien akcií. Keď si vezmeme súbeh týchto udalostí, môže z nich vyjsť spľasnutie cenovej bubliny, ktorá momentálne existuje pri akciách, a tie klesajú. Keby k tomuto súbehu udalostí došlo v inom historickom okamihu alebo by jedna chýbala, potom by akcie takto neklesali. Táto kombinácia však vedie k tomu, že bublina sa scvrkáva. Otázka znie, ako hlboko môžu akcie prepadnúť. Pokojne môže dôjsť k takému vývoju ako vlani, keď akcie padali v lete pre veľkú “melu” v Číne. Potom sa pokles zastavil, ktorý sa teraz znovu obnovil. Môže teda opäť dôjsť k tomu, že sa pokles znova zastaví a obnoví sa napríklad v lete. Je to taký príjemnejší scenár, hladšie pristávanie. Alebo nastane druhý scenár, že akcie vyfúknu cenovú bublinu celú. Že sa vlastne zrútia už teraz naraz. Je to pol na pol. Možno o niečo pravdepodobnejší je variant, že sa prepad za pár dní upokojí a potom sa znovu obnoví za pár mesiacov. Každopádne sa ale akcie aj svetové trhy všeobecne môžu ešte veľmi prepadnúť.
Pomerne dlho sa ceny ropy držia nízko. Čo určite krajinám, ako sú Saudská Arábia, Venezuela či Rusko, robí vrásky na čele. Čo to spôsobuje?
Je to dvojsečné. Keď sa na to pozrieme z väčšieho nadhľadu, je to celkom smiešne. Pred desiatimi, pätnástimi rokmi ceny ropy boli okolo 30 dolárov za barel. V čase, keď vzrástli k 40 dolárom, všetci z toho šaleli, čo to bude znamenať, že sa Európa preto dostane do nejakej hroznej krízy. Teraz sme zrazu, paradoxne, v obrátenej situácii. Ceny klesajú z nejakých 40 dolárov pod 30 a všetci šalejú, čo s tým. Z tohto pohľadu si uvedomujeme absurdnosť situácie. Evidentne tu niečo nehrá. Musím sa obuť do svetových centrálnych bánk, ktoré túto situáciu nezvládli. Pozerajú sa na to z príliš krátkodobej perspektívy. Samozrejme, ropa je problémom pre Rusko a arabské krajiny. To je určite pravda.
Otázka je, či to však nie je pseudoproblém. V tom zmysle, že predtým boli tieto štáty tiež schopné fungovať pri nízkej cene ropy. Potom sa ale „namaškrtili“ toho, že je tá ropa tak vysoko, a zvykli si nastaviť svoje štátne rozpočty na veľmi vysoké výdavky. Čo si mohli dovoliť vďaka vysokým príjmom. Mali niektoré úplne nezmyselné investície typu najväčších domov na svete a podobne. Keď sa ukázalo, že cenu ropy je neudržateľné držať takto umelo vysoko, tak sa nestačia čudovať, že sa budú musieť vrátiť k fungovaniu, ktoré dokázali mať pred mnohými rokmi. Inak pre ekonomiku to rozhodne problém nie je, naopak, je to veľmi príjemné. Ľudia môžu jazdiť lacnejšie, kúriť lacnejšie. Pre spotrebiteľov je to jednoznačne bezchybná vec. Veľmi sa mi nepáči to vymývanie mozgov, keď nám niekto chce tvrdiť, že je veľmi dobre, keď platíme energiu a jazdíme draho, že je to pre našu ekonomiku dobre. Čo je na tom dobrého? Pre spotrebiteľa nemôže byť dobré, keď cena je drahá. To je dobré pre Rusko a arabské krajiny, že môžu vyhadzovať veľa peňazí zo štátneho rozpočtu. Ale nie pre spotrebiteľov.
Nemôžem pochopiť, ako si centrálne banky nechali implantovať takúto nezmyselnú myšlienku. Majú to, samozrejme, odôvodnené rôznymi modelmi. Tvrdia, že klesajúca cena ropy môže vyvolať defláciu. A tá je všeobecne negatívna pre správanie spotrebiteľov a bla bla bla. Čo je pravda, ale musí sa rozlišovať. Je deflácia a deflácia. Ak je spôsobená tým, že sa ľudia boja míňať, odkladajú svoje útraty, a preto klesajú ceny tovaru a preto máme defláciu, potom je to zlé pre ekonomiku. Čo ale vôbec nie je súčasný prípad. Nie je to o tom, že by sa ľudia báli miňať. Naopak. Míňajú ako nikdy. Deflácia teda nie je spôsobená tým, že by sa nemíňali. Ale tým, že klesajú náklady ľudí. To sú dve úplne odlišné veci.
Bohužiaľ, tvorcovia menovej politiky nedokážu rozlíšiť príčinu a následok, a robia chybu za chybou. A tým je ekonomika čím ďalej, tým krehkejšia a zraniteľnejšia. A práve tým doviedli ekonomiku do stavu, keď je veľmi náchylná na to, aby prišla nová veľká kríza. Nemyslím tým krízu takú bežnú, ktorá prichádza v priemere raz za šesť rokov. Keď sa strieda rast a pokles ekonomiky. Myslím krízu kvalitatívne iného typu. V ekonomike sa jej hovorí veľká depresia. Takú, aká bola v roku 2008. Keď kríza zachváti globálne celý svet a je spojená s finančnou krízou. S ďaleko väčším vyčisťovaním nerovnováh, ktoré sa tu nahromadili. To je úplne iný typ krízy, ako je tá bežná. Bohužiaľ, sme si na tento typ krízy nabehli.
Končíme teda trochu pesimisticky…
Dobre. Tak vám poviem niečo optimistickejšie. Každá kríza sa dotkne každej krajiny v inej miere. Najviac sa dotkne tých, ktorí majú najhlbšie svoje vnútorné nerovnováhy. Napríklad, česká ekonomika ich má relatívne malé, takže by sa jej táto kríza dotkla menej v porovnaní s inými krajinami v Európe.
