Na rovnakej ceste ako Grécko, teda na ceste von zo skupiny krajín platiacich eurom, sa môže podľa ekonómov ocitnúť oveľa viac krajín ako len Helénska republika. Rok 2016 môže byť v tomto smere zlomový a dôvodom sú podľa denníka SME otrasy na finančných a komoditných trhoch. K stabilite neprispieva ani napätie medzi krajinami.
Euro ako fínsky problém
Fínsko bolo ešte donedávna príkladom ekonomických reforiem, ale uplynulé štyri roky sa krajina zmieta v recesii, lebo jej jednostranne smerovaná ekonomika doplatila na krach telekomunikačného gigantu Nokia. Oslabenie papierenského priemyslu tiež dopomohlo recesii a k týmto problémom sa pridala kríza v Rusku spôsobená sankciami Západu. Práve Fínsko udržiavalo s Ruskom intenzívne obchodné vzťahy.
Fínom robí problémy aj samotné euro, ktorým sa v krajine platí. Vedúca katedry politických a spoločenských vied na Vysokej škole medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe Ilona Švihlíková pre dennk SME uviedla, že eurozóna neponúka krajinám záchranné riešenie v prípade problémov. „S vlastnou menou by Fíni svoje problémy zvládli lepšie,“ uviedla Švihlíková. Pri súčasnom trende sa Fínsku môže podľa agentúry Bloomberg stať, že do budúceho roka bude najslabšou ekonomikou v Európskej únii.
Španielsky budíček
Nezanedbateľné ekonomické ťažkosti má aj Španielsko, ktorého štátny dlh dosahuje už takmer 100 % HDP. Najväčší problém predstavuje pre španielsku vládu alarmujúca nezamestnanosť, ktorá sa pohybuje na úrovni 20 %. K nezamestnanosti sa navyše pridáva aj povolebný politický rozkol, ktorý nastal v španielskom parlamente. Pravica ani ľavica nemajú dosť kresiel, aby samostatne zostavili vládu a politikov z oboch táborov navyše sprevádzajú korupčné škandály.
Ropa už nie je to, čo bola
Prekvapivo zraniteľná je podľa odborníkov aj ekonomika Nórska. Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) varovala, že krajina môže doplatiť na klesajúce ceny ropy a mala by preto zlepšiť svoju konkurencieschopnosť. Nórsko má všetky zisky z ropy uložené v takzvanom ropnom fonde. V súčasnosti je v ňom približne 870 miliárd dolárov. Podľa OECD by malo Nórsko časť prostriedkov z ropného priemyslu využiť na prijatie viacerých reforiem. OECD odporúča, aby Nóri napríklad znížili dane, zefektívnili verejné výdavky a uvoľnili podnikateľské prostredie pre zahraničnú konkurenciu.
Celý článok si môžete prečítať TU.
