K tomu uvádzam môj komentár:
R. Fico nikdy nebol a ani teraz nie je hviezdou západných médií! Kto niečo také tvrdí, tak má naozaj len bujnú fantáziu, alebo úmyseľne tvrdí niečo, čo je celkom mimo reality! Slovenský premiér – a ani žiadny iný slovenský politik – absolútne nespĺňa v ničom požiadavky západných médii, ktorých naplnenie je predpokladom toho, aby sa politik stal pre ne natoľko zaujímavý, aby ho pozdvihli na piedestál hviezdy. Politickú mediálnu hviezdu západných médií pozná každý ich redaktor. R.Fico je pre veľkú väčšinu nemeckých redaktorov neznámy (práve tak, ako napríklad aj rumunský, bulharský, či český premiér) a ak sa ich opýtate priamo na meno premiéra SR, tak z desiatich redaktorov ho nevie ani jeden, a to hovorím o veľkých médiách ako FAZ, SZ, WAZ, Bild.
A tiež nezodpovedá pravde, že naše malé Slovensko sa začalo pozitívne zviditeľňovať na Západe až v posledných mesiacoch v oblasti najdiskutovanejšej témy – utečenci. To je absolútna neznalosť pomerov a okolností toho, ako bola SR pozitívne zviditeľňovaná v mediách Západu, kedy sa to začalo a čia je to zásluha.
Slovensko sa začalo pozitívne zviditeľňovať v západných médiách najprv v nemeckých médiách od roku 1995, a to len a len zásluhou nezávislého Slovenského tlačového centra v Nemecku, ktoré som založil pred 20. rokmi a bol som 10 rokov jeho riaditeľom. Toto tlačové centrum bolo len z idealizmu súkromne založenou organizáciou a robili sme pre SR na mediálnom a kultúrnom poli na Západe (predovšetkým v nemecký hovoriacich štátoch, ale aj v Holandsku, Švédsku a inde) všetko to, čo štát totálne zanedbal a robiť ani nevedel.
Okrem početných aktivít a akcií, ktoré sa dotýkali SR a sme ich vďaka mojím vynikajúcim dlhodobým kontaktom s početnými renomovanými nemeckými, rakúskymi a švajčiarskymi redaktormi dokázali dostať do západ. médií, sme organizovali aj pravidelné viacdňové tlačové cesty renomovaných západných redaktorov na Slovensko a sme ich po krajine sprevádzali a všetko sme im tam zorganizovali. Robil som to v oblasti politiky, cestov. ruchu, kultúry a ekonmiky. Tak vznikli stovky objektívnych reportáží, pozitívnych článkov a rozhovorov o SR, ktoré v západných médiách postupne vylepšovali obraz o nás.
SR mala dovtedy v západ. médiách najmä vďaka V. Mečiarovi a J. Slotovi doslova katastrofálny imidž a nikto sa nestaral o jeho zlepšenie! Nikto z vlády a ani zo strany tlačového oddelenia MZVSR a ani z MKSR! Nevedeli vôbec ako na to treba ísť profesionálne a ani sa im nechcelo. Viackrát som na to upozorňoval ministra Kukana a ďalších ministrov. Zbytočne! Tak to ostalo aj po vláde V. Mečiara a ani za M. Dzurindu sa to vôbec nezlepšilo. O SR sa až do roku 1995 písalo len v negatívnych súvislostiach, keď sa tam napr. stala krádež nejakého Mercedesu nemeckého návštevníka Bratislavy, ktorý tam náhodne zablúdil, alebo sa písalo o tom, ako Slováci brutálne a rasisticky utláčajú Romov a prípadne o tom, aké provinčné a úboho vyzerajúce je hlavne mesto SR.
Do západných médií som dostal postupne všetkćh slovenských premiérov, prezidentov a viacerých ministrov, početných primátorov, slovenské firmy, napr. RONU, AGROKOMPLEX, MATADOR, viaceré kúpele, ako Piešťany, Rajecké Teplice, Trenč. Teplice, atď. Čo všetko som na mediálnom poli pre SR na Západe urobil a koľko prekážok, neprajníctva a závisti zo strany slovenských orgańov, napr. MZVSR i jednotlivých osôb som pritom zažil – lebo neboli schopní robiť to, za čo boli platení, kým ja som to robil zadarmo a z lásky k mojej vlasti – o tom by som mohol napísť knihu.
Mám však desiatky iných tém pre moje knihy a v SR už nikdy viac žiadnu knihu nevydám. Negatívny imidž Slovensko v médiách Západu stratilo až našou zásluhou a bola to tvrdá práca, trvajúca niekoľko rokov a bolo to umožnené predovšetkým tým, že som mal osobné priateľstvá s mnohými západnými redaktormi a šéfredaktormi i s mnohými redaktormi televízie, lebo aj početné televízne tímy z Nemecka a Rakúska som dokázal priviesť do SR.
Ďalej je nepravdou a vymysleným tvrdením, že všade v serióznej tlači Západu chvália R. Fica v otázke utečencov a samozrejme ani zďaleka všetci nezatracajú A.Merkel. Tá má stále ešte dostatok podpory, aj keď kritika rastie. Kto píše také veci o R. Ficovi nevie diferencovať a chýba mu objektivita. R.Fico nikdy nemal sympatie západnej tlače a ani sympatie nemeckých politikov. A nemá ich ani teraz. To isté platí o R. Sulíkovi.
A samozrejme nie je pravdou ani to, že to, čo sa stalo v Kolíne na Silvestra, sa deje v Nemecku celoplošne nadalej každý deň – to je výmysel a doslova poburujúce, zavádzajúce klamstvo!!! Iné nehanebné klamstvo je to, že masové bitky v azylantských ubytovniach sú na dennom poriadku. V Nemecku tiež nevládne atmosféra strachu a ďalšie bohapusté klamstvo je to, že ženy vo večerných hodinách nechodia bez mužov na ulicu. To je doslova gigantická lož !
Kto šíri také trestuhodné nezmysly o Nemecku, ten vôbec nevie, aká je tam situácia naozaj a len úmyselne klame, nastoluje nepravdivé výmysly a zavádza! Taký človek nepozná Nemecko, nerozumie jeho politike a nevie analyzovať nemeckú mentalitu. Tá je veľmi zložitá. Písal som aj o nej už pred mnohými rokmi v mojej politicko-psychologickej knihe Súčasné Nemecko za fasádou demokracie. Daroval som ju aj niekoľkým špičkovým slovenským politikom, aby sa naučili lepšie rozumieť Nemecku. Nemám dojem, že im to pomohlo.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
