„K odpočtu práce ministra nedošlo. Odpočet vlády prekryla utečenecká kríza, bezpečnostné riziko a témy z Madridu, Paríža či Kolína, ktoré si ´naši ľudia zažívajú´, podľa slov ministra ´cez médiá´. Toto bytostné ohrozenie Slovenska cez médiá vygumovalo témy, ktoré ľudia zažívajú na vlastnej koži. A na kultúrnu diskusiu ostalo 10 minút,“ lamentuje nad spomínanou diskusnou reláciou Viskupič. Ten pritom minule nazval Maďariča ministrom propagandy. Ako sa totiž minule rozhorčil, práve Maďarič podľa neho vymyslel „odporný scenár o predvolebnej ochrane Slovenska“. Minister je šéfom volebného štábu Smeru.
Žlč a síra
Ako ďalej uviedol vo Viskupič vo svojom blogu, nie je zvyknutý prskať žlč a síru, preto uznal, že minister „zúradoval niekoľko dobrých, kultúre pomáhajúcich zmien“. Zdôraznil však slovo ´zúradoval´. Kritizuje, že hoci programové vyhlásenie vlády predpokladalo viac peňazí pre kultúru, nakoniec sa to nepodarilo. „Žiadna ambícia vytvoriť moderný viaczdrojový, komplexný a flexibilný kultúrny fond je hanba,“ dodal.
Obyčajný človek Viskupič si podal Maďariča aj pre označenie „človek, ktorý prišiel do ministerského kresla s kontinuitou“. Podľa neho mu však ani skúsenosť, ani kontinuita nepomohli pri budovaní silnej pozície kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Ministrovo tvrdenie, že vraj má byť pre novú vládu vyčlenených 270 miliónov eur na kreatívny priemysel, považuje za alibistické. „Najkreatívnejší spôsob ako robiť odpočet tak, že poviem, čo urobí ďalšia vláda, je jedným z overených scenárov ´ministra propagandy´. Zvykli sme si aj u iných ministrov, že namiesto priznania zlyhaní v minulosti, hovoria, čo by robili zajtra,“ kritizuje Viskupič ďalej.
Podľa neho nás mohol kreatívny priemysel vymaniť z pasce polorozvinutej krajiny a vystreliť bližšie k 30 najrozvinutejším krajinám sveta. Minister však podľa neho zlyhal, preto môžeme v tejto pasci uviaznuť na najbližšie desaťročia. „Sféra, ktorá počas finančnej krízy aj po nej rástla, je oblasť kultúrno-kreatívneho priemyslu. Generuje 2,5-krát vyššiu zamestnanosť ako automobilový priemysel,“ myslí si Viskupič.
Ako príklad uvádza uznesenie vlády, ktoré ukladalo ministrovi kultúry vypracovať návrh stratégie. Hoci uznesenie prišlo v máji roku 2014, stratégia uzrela svetlo sveta v decembri. „Samozrejme, ako je to v našej tak kreatívnej a inovatívnej štátnej správe bežné, prišlo ďalšie uznesenie vlády v januári 2015, ktoré opäť uložilo ministrovi kultúry vypracovať do 30. júna 2015 akčný plán realizácie Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike. A keďže termín nedodržal, plán realizácie schválili v decembri 2015, čiže ho môže realizovať celé a plné dva mesiace. Prezentovať sa dokumentami, ktoré sa vytvárali ku koncu volebného obdobia a na realizáciu ostali dva mesiace, je ďaleko od zodpovednosti skúseného a kontinuálneho ´štátnika´,“ vyčíta Maďaričovi.
