Ako sa pozerá psychiater na sexuálne útoky moslimských mužov voči ženám, ku ktorým došlo počas silvestrovskej noci v Kolíne nad Rýnom, Hamburgu, Frankfurte a Stuttgarte?
Tu sú dva aspekty – jeden je ten, či ženy sexuálne útoky vôbec ohlásia. A ak áno, tak s akým oneskorením. V rámci európskej spoločnosti totiž vieme, že ženy sa veľmi často takto motivované útoky proti nim hanbia oznámiť. Dokonca len jedna z desiatich ich aj ohlási. Pri týchto konkrétnych prípadoch je zaujímavé aj to, ako postupne počet tých nahlásených útokov narastá. Pravda je, že v arabských alebo v severoafrických oblastiach je postoj k ženám diametrálne odlišný ako u nás v Európe. Tam je žena menejcenný jedinec, ktorý by mal sedieť doma, a keď jej pán dovolí, tak až potom sa môže nejako realizovať. A zrejme potrvá veľmi dlho, než sa aspoň v niektorých týchto krajinách pohľad na ženu zlomí. Ale keď sa také kvantum ľudí presunie do inej kultúry, tak si, samozrejme, prinesie so sebou aj tú svoju kultúru, ktorá je daná ich skúsenosťami. Oni jednoducho aj inde žijú tak, ako sú zvyknutí. A pomerne často je u nich bežné, že ženu, ktorú večer stretnú na ulici s odhalenou tvárou, potom považujú za nehodnú. A preto sa k nej správajú sexuálne agresívne, čo je, samozrejme, pre Európanky veľký problém.
Takže sa dajú útoky na nemecké ženy vysvetliť aj tak, že keď boli „nezahalené“, tak ich títo muži považovali za „ľahké“?
Áno. Podľa nich bude vkusná žena zahalená, vkusná žena bude sedieť doma a pokiaľ ide von, tak ide dva kroky za svojím mužom. Ja ale nepoznám presne ich kultúrnu mierku, aby som to podrobnejšie rozobral. Ale isté je, že vo chvíli, keď sa títo muži objavia v inom kultúrnom prostredí, tak ich potom hodnotia na základe svojich vlastných skúseností, a to napriek tomu, že ženy u nás bežne chodia v krátkych nohaviciach, čo oni bezpochyby vedia, ale rovnako ich to bude pohoršovať. Preto sa potom voči ženám správajú agresívne. Oproti tomu naše ženy, ktoré idú do arabského prostredia, si tam nedovolia chodiť tak, ako je to bežné v Európe. Vždy sa prispôsobia tomu, ako to tamojšia kultúra vyžaduje. V tom je trochu rozdiel, pretože prieniky do arabského sveta z Európy sú dnes celkom časté. A to aj do miest, ktoré ešte nedávno boli uzavreté a pre Európanky tabu. V Európe sa ale zrazu objavilo kvantum ľudí; a ako som pochopil, tak aj mnoho zdravých a plodných mužov, ktorých sexuálna aktivita je navyše na vrchole, a preto tie ženy, ktoré stretávajú, vnímajú ako určitú korisť, ktorú by mohli získať. Do toho si ešte povedia, že ako tie ženy vyzerajú a ako chodia oblečené, tak si nič iné ani nezaslúžia.
Nemôže ale takéto správanie – hoci si jeho škodlivosť nijako neuvedomujú – ohroziť ich pobyt v Európe? Veď v reakcii na útoky, o ktorých hovoríme, protestovalo cez víkend v Kolíne hnutie Pegida a podľa všetkého boli tie protesty veľmi silné…
Celkom iste sa proti nim verejná mienka obráti, čo môže mať na nich veľmi negatívny dosah. Vlastne akúsi medvediu službu im sčasti poskytli aj médiá, ktoré zo začiatku o týchto sexuálnych útokoch informácie potláčali, čo ešte viac mohlo podnietiť vzťahovačnosť niektorých ľudí, ktorí si potom môžu povedať, že v tomto je situácia ešte horšia, keď sa to zatajuje. Pochopiteľne, verejná mienka bude voči imigrantom teraz celkovo veľmi negatívne naladená, pretože bežný človek vždy vníma veci globálne a málokedy analyzuje len v rámci jednotlivostí. Keď potom ľudia ku všetkému pridajú ešte aj nejakú inú negatívnu osobnú skúsenosť s imigrantmi, potom môže trvať veľmi dlho, než sa odmietavý postoj voči nim zmení.
Poznáte nejaké konkrétne príklady žien, ktoré konvertovali na islam? Stretli ste sa vy osobne ako lekár – psychiater s takou ženou alebo poznáte takéto prípady od svojich kolegov?
Takéto prípady poznám. Aj moji kolegovia zažili prípady, keď si žena vzala za muža človeka, ktorý patrí do tejto kultúry, a potom to dopadlo zle. Ono to ale väčšinou dopadne zle. Takéto ženy sa totiž vrátia domov, ale často sa z ich príbehu ešte vymrštia ďalšie problémy. Ženy však majú všeobecne problémy s akýmkoľvek cudzincom, nie je to a priori tak, že by bol veľký problém iba s mužom moslimom. Rovnako zažívajú problémy, keď si napríklad vezmú Američana alebo Taliana. Aj keď je ich kultúra podobná tej našej, napriek tomu je odlišná aspoň v niečom a nemusí tak úplne zodpovedať tomu, čo si predstavujú.
Tie, čo idú do sobáša s cudzincami, vraj dosť často nemajú o sebe príliš vysokú mienku. Navyše sobášom s cudzincom dostávajú pocit, že získali na spoločenskej prestíži. Môže ženy podľa vás tento aspekt ovplyvňovať?
Asi to tak bude, lebo určite žena sobášom s cudzincom získava pocit, že sa v očiach verejnosti zhodnotila a že získala niečo, čo iný nemá. Je to taký trochu naivný postoj, ale funguje. Ak má žena niečo, čo je úplne odlišné od rovesníčok a kamarátok, tak to potom v nej vyvoláva pocit, že jej majú čo závidieť, pretože ona môže trebárs viac cestovať. A jej okolie sa s ňou môže o to deliť.
Dajú sa s pribúdajúcim časom čakať od imigrantov ďalšie útoky voči ženám podobné tým, ktoré sa odohrali na Silvestra?
Také obrovské kvantum ľudí z inej kultúry, ktoré sa v posledných mesiacoch do Európy dostalo, vždy bude narážať na nejaké bariéry. Napríklad na hygienické, ale aj iné. Nepôjde rozhodne len o postoj voči ženám. Ja si myslím, že to, čo sa na Silvestra odohralo, bolo čiastočne spojené aj s alkoholom, ktorý je väčšinou v moslimských krajinách zakázaný. A zrazu, keď ho požili, tak mali odvahu robiť čokoľvek. Nezabudnite, že pod vplyvom alkoholu sa pácha veľmi veľa agresivity. Tu je ale teraz otázka, do akej miery budú v budúcnosti také príležitosti, ako boli na Silvestra, aby sa toto mohlo opakovať. Skôr budeme stále viac narážať na kultúrne zvyklosti imigrantov a na to, že oni nemajú tendenciu, že by sa chceli do nášho prostredia asimilovať. Zatiaľ čo napríklad takí Aziati alebo Číňania, ktorí sú roztrúsení po celom svete, sa snažia v tej väčšinovej spoločnosti nejako fungovať, tak moslimovia, ktorí prichádzajú do Európy, robia opak. Vytvárajú svoje enklávy a veľmi pevné rodinné a kmeňové zväzky. Potom síce žijú v cudzom svete, ale napriek tomu svojím životom a so svojimi zvyklosťami.
Urobím trochu odbočku. Keď ste hovorili o tom, ako Európanky jazdia do cudzích krajín, tak napríklad v prípade letnej turistiky mám osobný zážitok z pláže z Tuniska, kde som sa oproti moslimským ženám, ktoré sa kúpu v mori komplet zahalené, ja kúpala v plavkách… Samozrejme, že ma tí Tunisania obchytkávali, ale ukázala som im, že sa mi to rozhodne nepáči. Čo znamená v ich ponímaní napríklad buchnát po ruke?
Záleží na tom, aká osobnosť ten muž je. Keď on ten buchnát bude vnímať ako urážku a poníženie, že si ho dovolila udrieť žena, tak by jeho agresivita asi ešte vzrástla.
To mi, samozrejme, napadlo. Ako sa ale ženy u nás doma, teda v Európe, majú k moslimom vlastne zachovať, aby predišli nejakému drastickejšiemu útoku z ich strany? Dá sa im niečo odporučiť, hoci vo všeobecnom zmysle slova?
Najvhodnejším odporúčaním je vyhnúť sa ľuďom, ktorí sa združujú do skupiniek, pretože tam sa človek ťažko môže ubrániť. Hovorí sa ale, že najlepšia obrana je útek, a v tomto prípade to platí dvojnásobne. Ženy by sa mali vyvarovať toho, aby s nimi prichádzali do úzkeho styku. Viete, aj z neverbálneho postoja sa dá situácia prečítať a dá sa usúdiť, ako sú tí muži pripravení reagovať alebo ako by mohli reagovať. Takže keď si situáciu vyhodnotíme, že je útok možný, tak sa potom snažíme akémukoľvek bližšiemu stretnutiu vyhnúť, pretože v následnom konflikte má osamelá žena voči skupinke mužov veľmi malú šancu ubrániť sa. Napokon tie napadnuté ženy v Nemecku opisovali nielen pocit poníženia, ale aj pocit úplnej bezbrannosti, zúfalstvo a zdesenie. Náznak nebezpečenstva si človek môže z neverbálnych prejavov zanalyzovať. A potom je lepšie sa otočiť a zmiznúť.
Hoci nasledujúca otázka môže vyznieť trošku hlúpo, napriek tomu ju položím, pretože sa priamo ponúka. Môže Európska únia vydať nejaké odporúčania, ako sa máme všetci Európania – teda nielen ženy – voči moslimom správať, aby sme sa vyhli útokom z ich strany?
Pokiaľ viem, tak hádam v Nemecku vydala istá predstaviteľka ženského hnutia brožúrku, v ktorej sa tvrdí, že by ženy s takým človekom (imigrantom z moslimskej krajiny) mali hovoriť maximálne na dĺžku paže. Sú tam vraj aj iné odporúčania. Ja ale príliš neverím na takéto jednoduché „kuchárky“, a to práve preto, že je každý človek iný a, samozrejme, aj v moslimskom svete je každý iný, takže je potom ťažké čokoľvek konkrétne poradiť. Zrejme ale bude trvať niekoľko generácií – minimálne tak dve alebo tri – kým sa toto napraví, než sa to dostane do nejakých prijateľných koľají. Situácia je totiž oveľa ťažšia, než keď sa k nám sťahovali ľudia zo vzdialenej Ázie, pretože u nich bola akási ochota prijať kultúrne prvky krajiny, kam prišli, zatiaľ čo u novo prichádzajúcich imigrantov sa zdá, že v tomto príliš ochotní nebudú. Európa podľa mňa urobila veľkú chybu v tom, že si myslela, že bude stačiť iba akýsi technický presun ľudí do iného prostredia, hoci by to bolo voči nim ústretové. Ako sa však ukazuje, len toto nestačí, pretože sa nepodarí naplniť ich ambície a ich predstavy. Preto u nich bude vzrastať frustrácia a sklamanie z toho, že to nie je také, ako im niekto rozprával. A z tej frustrácie u nich bude silnieť pocit nespokojnosti a eventuálne aj agresivita. Dá sa čakať, že bude stále častejšie dochádzať ku konfliktom medzi etablovanou spoločnosťou a medzi novými občanmi nášho európskeho územia. Takúto situáciu ale už dnes poznáme napríklad z predmestia Paríža alebo zo Štrasburgu.
