„Vo Švédsku je nezákonné súložiť s osobami mladšími ako pätnásť rokov a sex s nimi sa vlastne považuje za znásilnenie. Ale ani to zrejme nezastavilo istého prisťahovalca z Blízkeho východu, ktorý aj po príchode do našej krajiny sexuálne žil so svojou štrnásťročnou manželkou. Namiesto väzenia ho úrady odmenili, rovnako ako rodičov dievčaťa, trvalým pobytom vo Švédsku,“ čuduje sa Carlqvistová a cituje časť textu blogera Merita Wagera, ktorý celý prípad medializoval. „To znamená, že štátny zástupca, polícia a imigračné úrady úplne ignorujú skutočnosť, že tento muž spáchal trestný čin s minimálnou trestnou sadzbou dva roky. Toto je rovnosť pred zákonom? Aký signál to asi vyšle ďalším migrantom? Hovorí im to, že naše zákony sa vzťahujú len na Švédov.“
Pred mesiacom zase vo Švédsku zatkla polícia dvadsaťšesťročného Sýrčana za to, že napadol šestnásťročného žiadateľa o azyl v azylovom dome v Borgholme. Svojmu kresťanskému kolegovi sa navyše vyhrážal smrťou. Ako Carlqvistová uvádza, po svojom zatknutí sa snažil ukryť mobilný telefón, v ktorom mal uložené fotky z vojny v Sýrii. Pózoval na nich s mečom a strelnými zbraňami. „Jeho obeť pred políciou vypovedala, že bola skutočne vystrašená, pretože sa jej vyhrážal odseknutím hlavy. Mestský súd však rozhodol, že uvedenému násilníkovi udelí iba pokutu, a to s vysvetlením, že určite nebude v páchaní svojich trestných činov vo Švédsku pokračovať. V súčasnosti je znova obvinený, ale štátny zástupca stále nevidí dôvod na jeho vzatie do väzby,“ kritizuje Carlqvistová.
Švédska novinárka tiež upozorňuje na finančnú stránku veľkorysej švédskej imigračnej politiky. „Denník Dalarnas Tidning nedávno odhalil, že len samotné jedlo pre migrantov v azylovom dome v Trängslete stojí mesačne viac ako 800 000 dolárov, čo ročne predstavuje desať miliónov dolárov. Pokiaľ ide o migrantov, akoby boli naše zdroje neobmedzené. Keď však ide o švédskych školákov a študentov, peniaze z ničoho nič nie sú. V médiách sa pred časom objavilo, že deti z Alvesta už nebudú mať na obed mlieko zadarmo a niektoré si dokonca budú musieť začať platiť obedy,“ píše stála spolupracovníčka Gatestone Institute a uvádza na pravú mieru informácie o zapaľovaní azylových domov vo Švédsku. „Sveriges Radio teraz odhalilo, že tretinu z nich si zapálili sami prisťahovalci.“
Carlqvistová sa zmieňuje aj o prípade dvadsaťštyriročného moslima, ktorý zavraždil ženu z Oskarshamnu. „Do Švédska prišiel aj so svojimi rodičmi v roku 2011 zo Sýrie. Tridsaťtriročnú tehotnú priateľku sa najprv snažil zadusiť, potom ju bodol nožom do žalúdka a okrem toho sa jej pokúsil podrezať hrdlo. Následne bol odsúdený na 2,5 roka väzenia, ale vyhýbal sa deportácii zo Švédska. Po jeho prepustení v roku 2014 tú istú ženu opäť ohrozoval a na súde dostal ďalších desať mesiacov. Len čo vyšiel z väzenia, stretol sa so spomínanou ženou z Oskarshamnu a potom ju zavraždil,“ píše švédska novinárka o ďalšom strašnom trestnom čine spáchanom nevďačným prisťahovalcom z Blízkeho východu.
V azylových domoch vo Švédsku často dochádza nielen k bitkám a šikanovaniu, ale aj k znásilneniam. Ako Carlqvistová uvádza, v jednom takom prípade sú obvinení traja muži z Iránu a Afganistanu zo znásilnenia nemenovaného chlapca. Nielenže ho pravidelne znásilňovali, ale navyše sa mu vyhrážali smrťou, ak ich prezradí. V Göteborgu bol zase šestnásťročný africký migrant obvinený z brutálnej vraždy homosexuálneho transvestitu. „Pred smrťou ho kruto zbil a omotal mu okolo krku mŕtveho hada. Ešte v ten deň ho zadržala polícia, ktorá proti nemu použila ako dôkaz video, ktoré si z masakra nahral na svoj mobilný telefón. Jeho obeť je na záberoch už po smrti a on ju zasypáva vulgárnymi urážkami súvisiacimi s jej homosexuálnou orientáciou.“
Na záver svojho textu ešte Carlqvistová píše o dvoch prípadoch znásilnenia, ktorých sa dopustili prisťahovalci z Blízkeho východu a Afriky, pričom neboli potrestaní. „K prvému z nich došlo na trajekte, ktorý smeroval do Fínska. Najprv bol páchateľ súdom odsúdený na tri roky do väzenia, pretože na jeho genitáliách našli DNA obete. Odvolací súd ho však zbavil obvinenia, pretože žena bola v tom čase opitá a nebola schopná presne identifikovať násilníka. S podobným výsledkom skončilo aj mimoriadne brutálne znásilnenie v meste Fåfängan, kde štyria prisťahovalci znásilňovali niekoľko hodín švédsku ženu. Traja z nich boli vzhľadom na svoj vek odsúdení iba na šesť až deväť mesiacov v nápravnom ústave pre mladistvých,“ uzatvára Carlqvistová.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
