Aktívne zálohy môžu tvoriť muži či ženy, ktorí majú civilné zamestnanie, no popri ňom absolvujú vojenské cvičenia. Ich úlohou je napríklad budovanie protipovodňových zábran alebo stráženie hraníc. Vytvoriť aktívne zálohy bolo aj cieľom ministra obrany Martina Glváča. „V prípade mobilizácie a krízových situácií potrebujeme nielen profesionálnych vojakov, ale aj aktívne zálohy. Inak nám môže hroziť, že povoláme sto Švejkov na invalidnom vozíku,“ povedal minister ešte v roku 2012.
Ako vyzerá situácia v súčasnosti? Glváč sa uspokojil s programom „dobrovoľná vojenská príprava“, ktorá oproti pôvodným plánom vyznieva naozaj skromne. V rámci neho dostane 150 Slovákov možnosť prejsť jednorazovým výcvikom trvajúcim dvanásť týždňov.
Slovensko je oproti iným štátom v otázke aktívnych záloh značne pozadu. Chorváti ohlásili, že chcú zálohy v počte dvetisíc ľudí. Česko má 1300 a plánuje vycvičiť päťtisíc civilistov. „Som z toho sklamaný. Ten program, ako ho ministerstvo predstavilo, nebude dávať armáde žiadnu reálnu spôsobilosť,“ prezradil svoj názor na výcvikový program bývalý náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík.
Nedostatkom zostáva, že od absolventov výcviku sa nevyžaduje, aby boli armáde k dispozícii aj naďalej. Práve toto je bežná prax pri aktívnych zálohách. Armáda tiež nevyžaduje, aby jednotlivci po skončení výcviku navštevovali pravidelné cvičenia. Problematikou sa zaoberal Denník N.
