Ako sa v minulosti menilo poňatie hraníc Európskej únie?
Najväčší prelom bol, samozrejme, Schengen, ktorý znamenal vytvorenie priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach, a je ho možné chápať ako jeden z najväčších výdobytkov Európskej únie. Je to hmatateľný výsledok aj pre bežných ľudí a znamená súčasť európanstva a európskej identity. Nie je ale žiadnou novinkou, že mal Schengen pod tlakom vždy problémy, nielen v súčasnej migračnej vlne. Napríklad počas Arabskej jari a migrácie do Talianska došlo k tomu, že Francúzsko obnovovalo kontroly na hraniciach. V momente väčšieho tlaku je Schengen vždy v ohrození a dnes je to tak viac ako kedykoľvek predtým.
Čo by sa malo urobiť pre zmenšenie tohto rizika?
Prvým krokom by mala byť snaha migračnú vlnu riadiť, k tomu zatiaľ v uplynulom roku nedochádzalo. Bolestná je aj politika návratu, migranti, ktorí nedostanú azyl, sa nevracajú, pre fungovanie regulácie je pritom kľúčová práve efektívna politika návratu.
Počas minulého roka sa hovorilo o rôznych opatreniach na hraniciach – mali byť potápané lode pašerákov, mala sa zvýšiť ochrana na pobreží v Taliansku a Grécku, zatiaľ sa o tom ale len hovorilo… Ako to hodnotíte a čo by malo teraz nastať?
Potápanie lodí od začiatku nedávalo zmysel, narážalo na právne problémy, napríklad či je možné potápať lode v niečích pobrežných vodách a pod. Riadiť krízu by mohli hotspoty, ktoré by relatívne rýchlo administrovali ľudí s nárokom na azyl a boli by spojené s politikou návratu tých, ktorí nemajú právo na azyl. Problém ale nie je len to, čo nastalo vlani, ale dlhodobá nepripravenosť Európskej únie. Nie je novinkou, že Grécko dostalo peniaze na budovanie kapacít pre ochranu hraníc, ale v podstate nič neurobilo. Dokonca boli nasadzované jednotky Frontexu, ale nie je v silách štátu zvládať takú veľkú vlnu. Odpoveď na to mala byť jednoznačne európska.
Problém je aj v charaktere európskeho integračného procesu, v rámci neho všetko veľmi dlho trvá a to je zvlášť v prípade súčasnej krízy nešťastné. Problém je aj v aktuálnom stave procesu európskej integrácie – z určitého pohľadu nie je dosť kompetencií na strane Únie. Európska únia je na polceste medzi bežnou medzinárodnou organizáciou a „európskym štátom“ či európskou federáciou a myšlienka pohraničných jednotiek je federálna, ale jednotlivé štáty nie sú pripravené na to pristúpiť. Hľadať európske riešenie bude veľmi zložité.
Začne už podľa vás tento rok regulácia migračnej vlny fungovať?
Otázka je, či sa zmeny budú odohrávať na hraniciach alebo skôr vo vnútorných politikách štátov Európskej únie. Pravdepodobný scenár bude predstavovať pritvrdzovania azylovej politiky, azyl bude získavať menšie množstvo ľudí a bude to sprevádzané politikou návratu. Pokiaľ ide o spoločnú európsku ochranu hraníc, to je citlivá politická otázka a bude zrejme ťažké nájsť zásadnú zhodu.
Ako sa podľa vás zmení počet prichádzajúcich migrantov? Prognózy sa rôznia až o milióny jednotlivcov…
Celkovo príliv migrantov do Európy podľa mňa nepoklesne a zrejme bude pokračovať v minuloročnej intenzite. Ich počet sa bude odvíjať od toho, aká bude európska reakcia na súčasnú migračnú vlnu. Ide o koncept globalizácie a prenos informácií, ktoré prispeli aj k tomu, že sa vôbec dala do pohybu taká veľká masa ľudí. Informácie ale môžu fungovať aj opačne, keď bude jasné, že veľká časť ľudí, ktorí sem prídu, azyl nezíska a bude vrátená. To by bola cesta, ako migračnú vlnu zmenšiť.
Môže mať napríklad reštrikcia v Nemecku taký efekt?
Určite, v Nemecku je Angela Merkelová pod značnou paľbou a diskusia tam prebieha, jej pozvanie utečencov bola z môjho pohľadu chyba. Jedna vec je plniť svoje medzinárodnoprávne záväzky, iná sú otvorené výzvy na to, aby utečenci prišli. Myslím, že Angela Merkelová bude mať tento rok veľmi zložitý.
Povedali ste, že Schengen je v ohrození. Niektoré štáty zavádzajú dočasné kontroly. Ako taká „dočasnosť“ môže vyzerať?
Kontroly sú dočasné, pokiaľ ide o dni, a nie o mesiace alebo nebodaj roky. Schengen je dnes jednoznačne v ohrození a je otázka, nakoľko tieto opatrenia budú skutočne dočasné a kedy od nich budú štáty ustupovať. Pokiaľ by bola vlna menšia, bolo by to reálne, ale nezdá sa, že v tomto roku k tomu dôjde. To ide však proti duchu Schengenu a znamená to komplikácie nielen pre bežných ľudí, ale aj pre hospodárstvo. S kontrolou na hraniciach už to nebude ten pôvodný Schengen a bude to znamenať prekážku pre európsku integráciu aj v symbolickej rovine.
Spomenuli ste, že EÚ smeruje k väčšej miere integrácie. Nevyvolá to protitlak a naopak vo výsledku dezintegráciu Únie?
Keď sa pozrieme na volebné výsledky v niektorých krajinách, ako je napríklad Francúzsko alebo Rakúsko a tamojší Národný front alebo Slobodní, ich úspech povedie k tomu, že európska integrácia bude stále ťažšia.
Je posun k týmto politickým prúdom do budúcna ohrozením demokracie?
To je zložitá otázka, do čias, keď sa tieto strany budú správať vyslovene nedemokraticky a potláčať práva skupín obyvateľstva, pôjde o demokraciu. Otázka je, ako ďaleko to zájde. Môže sa stať, že začnú vybočovať z mantinelov toho, čo v Európe pokladáme za demokratické.
Krajiny Vyšehradu boli v minulom roku opakovane obvinené, že sú vo vzťahu k utečencom xenofóbne a málo humanistické. Nakoniec ale ich opatrný postoj k migrácii prijímajú aj zástancovia vítacej politiky. Znamená to, že veľké krajiny Západu dávajú za pravdu východnej skepse?
V politickej debate sa síce otvorene za pravdu skeptickejším krajinám, ako Česká republika alebo Poľsko, nedáva, ale v západných krajinách sa už reštriktívne kroky robia. K sporom medzi európskymi štátmi dochádza relatívne často, v prípade Nemecka bude dochádzať k určitému vytriezveniu, rovnako ako k tomu už dochádza vo Švédsku, kde zistili, že ak bude prichádzať viac ako jedno percento populácie ročne, nemôžu to zvládať. Ak totiž bude imigrácia príliš veľká, nebude sa dariť integrácii a bude napríklad problém vôbec naučiť prisťahovalcov jazyk, čo je základná podmienka integrácie. Budú vznikať getá a porastie riziko.
Kritiku na seba strhli tiež Maďari za to, že postavili na hranici plot. Aký bol z dnešného pohľadu jeho praktický efekt?
Maďarský plot vlne nezabránil ani ju neobmedzil, efekt bol len v tom, že sa migrácia obrátila iným smerom, v dôsledku čoho sa začali stavať ploty inde. Všeobecne plot ale nie je nič, za čo by daná krajina mala byť kritizovaná, dôležité ale je, aby bol plot schopný prispieť k riešeniu migrácie. To znamená, že sa cezeň dostanú tí, ktorí majú nárok na azyl, na hranici budú zriadené hotspoty a problémy riešené priamo tam.
V súvislosti s budúcim vývojom sa objavuje rad katastrofických vízií a čiernych predpovedí. Ako vidíte budúcnosť?
V tomto prípade sa musíme rozprávať hlavne o úspešnosti integračnej politiky. Do určitej miery chápem vyhlásenia Angely Merkelovej, aj keď bolo naivné, keď vychádzala z toho, ako sa Nemecko dokázalo vyrovnať so svojou tureckou menšinou. To bol iný príbeh než napríklad vo Francúzsku. Teraz je tu predovšetkým problém rozsahu migračnej vlny a predstava efektívnej integrácie takého veľkého množstva ľudí nie je úplne uveriteľná. Navyše sú tu stále problémy s fungovaním politiky návratu. Pokiaľ ide o tento rok, tlak podľa mňa nepoľaví a úplne nutne dôjde k tomu, že sa problémy začnú riešiť na európskej úrovni. Jedným z prvých krokov môžu byť vnútorné zmeny a prístup Nemecka. Dnes je Nemecko ťahúňom integrácie a bude schopné projektovať svoj prístup aj na európskej úrovni. Hľadanie konsenzu bude ale zložité, vzhľadom na to, aké postoje má napríklad nová poľská vláda alebo Maďarsko.
Autor: David Daniel
