Nemám dôveru v stranu, Fico je populista, ktorý sa spojil s úplným dnom. Kandidát OĽaNO Drimal prehovoril pre PL.sk

Prečo idete do politiky?

Mojou hlavnou motiváciou je snaha poukázať na problémy v oblastiach školstva a ochrany životného prostredia a pokiaľ dostanem príležitosť, načrtnúť možnosti ich riešenia. Situácia v školstve, najmä v oblasti vysokoškolského vzdelávania a výskumu na vysokých školách, je neúnosná nielen z pohľadu kvality, ktorú máme možnosť porovnávať prakticky každý deň s našimi zahraničnými partnermi, ale aj z pohľadu sociálnej situácie učiteľov a ostatných pracovníkov v školstve. Pokiaľ chceme zastaviť ten často spomínaný odlev mozgov zo Slovenska, je naozaj o päť minút dvanásť.

Čo bude mať Slovensko alebo volič z toho, ak vy budete sedieť  v parlamente?

Neviem, čo bude mať z toho Slovensko, ale občanom môžem sľúbiť, že nebudem pasívnym poberateľom poslaneckého platu a čakateľom na signál, ktorý gombík hlasovacieho zariadenia treba stlačiť. Chcel by som zaujímať kvalifikované stanoviská k oblastiam, ktorým rozumiem. Mám v hlave niektoré konkrétne návrhy, ktoré by riešili oblasť hodnotenia kvality vysokých škôl ako aj niektoré problémy ochrany životného prostredia a zdravia občanov, dotýkajúce sa napríklad chemických látok či geneticky modifikovaných organizmov.

Ako ste sa dostali na kandidátku?

Prijal som neformálnu ponuku poslancov Jána Mičovského a Jozefa Viskupiča, s ktorými som spolupracoval na riešení problémov občanov v oblasti kvality ovzdušia v obci Hrboltová pri Ružomberku, kde som mal možnosť vidieť, akým spôsobom OĽaNO v tejto sfére pracuje.

Ak sa stanete poslancom, na akú oblasť sa budete zameriavať?

Najbližšie sú mi témy vysokoškolského vzdelávania a jeho kvality, a tiež oblasť životného prostredia, najmä chemických látok.

Prečo by mal volič dať krúžok vám a nie niekomu inému?

Mám záujem o voličov, ktorým nie je jedno, ako sú na tom naše vysoké školy. Ktorých trápi to, že sme učiteľa v tejto spoločnosti degradovali na človeka, ktorý rieši existenčné problémy. Pokiaľ by sa mi podarilo prispieť k zmene tohto stavu, či už legislatívnou aktivitou, vyvolaním odbornej a spoločenskej diskusie, bude mať moja kandidatúra svoj význam.

S kým z kandidátky máte najlepšie vzťahy?

Najviac a najdlhšie sa poznám s Igorom Hraškom, prakticky od detstva. Vyrastali sme na jednom sídlisku. Problematika ochrany životného prostredia ma spojila s Jankom Mičovským, ktorého si veľmi vážim a mám dojem že Slovensko veľmi potrebuje osobnosti, ako je on. V posledných týždňoch som v intenzívnom kontakte s Erikou Jurinovou.

Priznáte svoj majetok? Ste vlastníkom nejakých firiem, nehnuteľností alebo akcií? Čo konkrétne a v akej hodnote vlastníte?

Som spoluvlastníkom rodinného domu s pozemkom v hodnote zhruba do 50 000 – 60 000 eur, iný majetok nevlastním. S priznaním majetku nemám problém, nemám žiadny podiel vo firmách.

Čo považujete za svoj najväčší životný úspech?

Nad touto otázkou nemusím dlho premýšľať. Je to jednoznačne moja rodina. Žijem v šťastnom manželstve, mám troch zdravých synov a spolu prekonávame viac či menej vážne problémy, ktoré nám život pripravil.   

A naopak, čo bolo vaším najväčším neúspechom? Respektíve, čo vás najviac mrzí?

Ťažko hovoriť o výslovnom neúspechu. To, čo ma najviac mrzí, je stratený čas. Tým, že prakticky dennodenne cestujem do práce z Dolného Kubína do Banskej Bystrice, nemôžem tráviť s rodinou toľko času, koľko by som považoval za optimálne. V minulosti to najviac pocítili moji dvaja starší synovia, ktorým som v ich detských rokoch nedal ten čas, ktorý by si odo mňa zaslúžili, a ktorý by som aj ja sám potreboval. Snažím sa to trochu kompenzovať môjmu najmladšiemu synovi, ktorý má teraz štyri roky.

Ktorý politik Slovensku najviac škodí?

Podľa môjho názoru je takouto osobou Štefan Harabin. Následky toho, čo spôsobil v slovenskom súdnictve, či už ako sudca, ale aj ako minister, sa budú ešte dlho odstraňovať. Najmä v oblasti etiky a morálky.

Ktorý slovenský politik je naopak najužitočnejší?

Nájsť takpovediac supermana slovenskej politiky nie je možné. Pokiaľ by sme zadefinovali istý archetyp politika, dobrého, morálne čistého, múdreho, obetavého, takým bol v minulosti Dr. Anton Neuwirth, zakladateľ KDH, kandidát na prezidenta a veľvyslanec vo Vatikáne. Titul jednej z jeho kníh: Liečiť zlo láskou hovorí za všetko. Som šťastný že som mal možnosť poznať ho a hovoriť s ním jednu nezabudnuteľnú noc v Taliansku. Zo súčasných politikov sa mi páči spôsob práce Eriky Jurinovej, Janka Mičovského a Daniela Lipšica.

Vráťme sa ešte k vašej kandidatúre. Ste vysokoškolským pedagógom, dlhodobo pôsobíte na akademickej pôde, zároveň ste takmer dve funkčné obdobia boli prodekanom pre rozvoj a medzinárodnú spoluprácu na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela. Ako sa vysokoškolský pedagóg zrazu dostal do politiky?

Nepovedal by som zrazu. Malo to postupný vývoj. Poznám len málo kolegov, ktorí sa nezaujímajú o politiku a veci verejné. Okrem toho som nadobudol dojem a nie som určite sám, že situácia v oblasti školstva a vysokoškolského vzdelávania sa z roka na rok zhoršuje napriek tomu, že každá vládna garnitúra definuje školstvo ako hlavnú prioritu. Vo svojej kandidatúre vidím možnosť, a to bez ohľadu na to, či budem zvolený, na jednej strane poukázať na javy, ktoré, mierne povedané, nie sú zdravé a tiež dobrú možnosť určitého signálu pre študentov. Niečo ako vyjadrenie osobného postoja tým, ktorí ma poznajú alebo spoznajú.

Poznáte sa osobne s lídrom strany Igorom Matovičom? Čo si o ňom myslíte ako o človeku a čo ako o politikovi?

Igora Matoviča som osobne nepoznal, spoznali sme sa na dvoch akciách, kde sme sa stretli. Na to, aby som ho hodnotil ako človeka, by som potreboval trochu viac času a vzájomných kontaktov. Je osobitným, svojským a svojím spôsobom jedinečným javom v slovenskej politike. Formuluje svoje myšlienky a názory jednoznačne a zrozumiteľne. S obsahom toho, čo hovorí, sa plne stotožňujem.

Marek Drimal (Foto: archív)

Ako hodnotíte jeho komunikáciu s voličmi a ako jeho napádanie súčasného premiéra. Nejde o populistické kroky zapáčiť sa voličom pred voľbami?

Igor Matovič komunikuje so špecifickou skupinou potenciálnych voličov štýlom, ktorý považuje za najlepší. A napriek tomu, že mnohí majú výhrady, existuje veľa ľudí, ktorých oslovuje. Napríklad mnoho mladých ľudí, ktorí nemajú záujem o politiku, nechcú ísť voliť z rôznych dôvodov, sa vďaka svojskej Igorovej komunikácii „prebudí“ a začne sa zamýšľať nad problémami a udalosťami, ktoré ich absolútne nezaujímali. Bolo to vidieť napríklad na kauze Kompa, keď vystúpenie Igora Matoviča v národnej rade vzbudilo celkom zaujímavú diskusiu. A keď už hovoríme o populizme, tak v slovenskej politike nebolo a nie je veľa šikovnejších populistov, ako je súčasný premiér. Pred voľbami sa chce predsa zapáčiť každý či nie? Dôležitejšie je, aká ja pravdepodobnosť, že strana a politik budú robiť po voľbách to, čo sľubujú pre voľbami. V prípade OĽaNO ju ja osobne považujem za vysokú.

Máte absolútnu dôveru v stranu, ktorú vedie Igor Matovič, napriek tomu, že si počas svojej krátkej histórie prešla mnohými škandálmi, vrátane náhlych personálnych odchodov?

Nemám veľmi rád slovo absolútny, pokiaľ sa nehýbeme v matematike alebo fyzike. Ja nemám dôveru v stranu. Mám dôveru k tímu ľudí, ktorí sú na kandidátke bez ohľadu na ich čísla. Poznám ich názory, postoje, viem, čo robili a pre koho to robili. Nepoznám, samozrejme, všetkých 150 kandidátov, ale tí, ktorých poznám,  mi dávajú veľa dobrých dôvodov byť spokojný s tým, kde som sa ocitol.

O tých, ktorí smerujú do vysokej politiky, sa vraví, že nie je ich hlavnou motiváciou spraviť niečo v prospech ľudí, ale obohatiť sa na svoj úkor. Aspoň väčšina Slovákov je voči našim politikom skeptická. Ste si vedomý tohto rizika?

Poslanci OĽaNO v histórii existencie poslaneckého klubu niekoľkokrát preukázali, že ich motiváciou nie je osobný prospech. Pre zásadné veci boli ochotní vzdať sa mandátu. Pomáhali ľuďom pri riešení mnohých konkrétnych problémov, ktoré sa dotýkali nepriaznivých sociálnych javov alebo znečistenia životného prostredia. Sám som sa niektorých aktivít zúčastnil. Viem, že ľudia sú z politiky rozladení, mnohých trápia zásadné existenčné problémy, učiteľov nevynímajúc. Ako poznám ľudí z kandidátky, nemyslím, že je u týchto ľudí v popredí otázka osobného ekonomického prospechu. U mnohých by to bolo pod ich úroveň.

V parlamnete sa chcete venovať téme vysokoškolského vzdelávania i životnému prostrediu. Môžete definovať, čo by ste v zmenili prvom rade?

Nie som odborník na všetko, takí obyčajne poriadne neurobia nič. Zameral by som sa na oblasť školstva, predovšetkým kvality vysokoškolského vzdelávania. Trápi ma, že najschopnejší mladí ľudia odchádzajú do zahraničia. U vysokoškolákov je to pochopiteľné, lebo za hranicami, a to hneď u našich susedov, nachádzajú zväčša vyššiu kvalitu, lepší osobný prístup a tiež možnosť uplatnenia. Keď si predstavíme, že z najlepších tzv. elitných stredných škôl u nás ide 80 % a viac študentov do zahraničia, tak je to skutočne alarmujúce. Je dobré, že túto možnosť majú, ale koľko z nich sa vráti domov? Prichádzame o elitu, o tých najschopnejších. Mali by sme mať ambíciu dosiahnuť porovnateľnú kvalitu s porovnateľnými krajinami, napríklad Českou republikou. To by sme však na školstvo museli dávať viac ako 0,8 – 0,9 percenta HDP, keď priemer EÚ sú 2 percentá. Musíme mať odhodlanie veľa vecí meniť od financovania cez definovanie kvality, resp. akreditácie VŠ až po čerpanie financií z eurofondov.

Ste špecialistom na životné prostredie. Myslíte si, že Slováci si vedia vážiť našu krajinu a byť ohľaduplní aspoň na takej úrovni, ako sú ostatné európske krajiny?

Odpoveď na túto otázku pozná každý, kto cestuje do zahraničia a má možnosť porovnávať. Stav našej krajiny dobre dokumentuje vzťah Slovákov k životnému prostrediu. Chýba nám úcta k druhým, ale aj k samým sebe. Je dobré, že existujú ľudia a organizácie, ktorí sa neboja hovoriť vtedy, keď je to potrebné a ktorí celý svoj život a životnú energiu obetujú ochrane životného prostredia. Niekedy si v tomto štáte musia pripadať ako Don Quijote pri boji s veternými mlynmi.  Dôležitá je tiež oblasť výchovy a vzdelávania od tých najmenších detí, ktorá sa začína vždy v rodine. Ale ak by som mal v krátkosti odpovedať na to, čo ste sa pýtali, tak mám dojem, že sme niekde na úrovni európskeho priemeru alebo jemne pod ním.

Aký je váš názor na súčasného premiéra Roberta Fica?

Môj názor na pána premiéra som dal najavo svojou participáciou na kandidátke OĽaNO. Nechcem byť negatívny. Pán premiér je veľmi flexibilný politik, bystrý a ľahko nachádzajúci argumenty. Vie veľmi dobre pracovať s verejnou mienkou.

Ak by bola možnosť ísť s ním do koalície, spravili by ste tak? Z akých dôvodov?

Jednoznačne nie. Nestotožňujem sa s jeho videním politiky. Nemohol by som akceptovať nástroje, ktoré používa. Okrem toho mal už v minulosti dvoch partnerov, s ktorými sedel v koaličnej rade a ktorých považujem za dno slovenskej politiky. Ako by sme mohli byť ďalším? Ja osobne, keby som bol úplne nezainteresovaným voličom, by som imperatív nevstupovať do koalície so Smerom považoval za prvú a zásadnú podmienku svojho rozhodovania vo voľbách.

Slovenské súdnictvo má veľmi zlý obraz v slovenskej verejnosti (nie menej ako politici). Máte nejakú predstavu ako skvalitniť prácu sudcov tak, aby na to nedoplácala verejnosť?

Moje osobné predstavy sú veľmi jednoduché a založené na radikálnom očistení súdnictva od korupcie a klientelizmu a otvorení novým a schopným, samozrejme, morálne čistým ľuďom. Reálna situácia je asi komplikovanejšia, preto som rád, že máme na kandidátke odborníkov na túto oblasť.

Ďalšou, nepochybne pálčivou otázkou je minimálna mzda. Sme takpovediac na chvoste členských štátov EÚ. Mnoho Slovákov žije na hranici biedy. Ako by ste sa popasovali s touto otázkou?

Dalo by sa reagovať populisticky v štýle, som za čo najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy. Minimálna mzda však odráža možnosti, ktoré má ekonomika. Nie som ekonóm, ale zrejme by mala byť na takej úrovni, aby umožňovala dôstojný život tých, čo pracujú, aby bola vyššia ako príjem ľudí, ktorí pracovať nechcú. Veľa ľudí na Slovensku poberá minimálnu mzdu, myslím si však, že to často súvisí  s motiváciou zamestnávateľov takúto mzdu vyplácať.

Aký je váš názor na odpredávanie strategických podnikov? Mal by v nich mať väčšinu štát alebo nejaký investor?

Ekonomické otázky sú pre mňa dosť zložité a nedokážem povedať jednoznačne áno alebo nie. Pravdepodobne treba uplatňovať individuálny prístup, ktorý súvisí so schopnosťou štátu takýto podnik efektívne riadiť. Je veľa príkladov, keď súkromný vlastník priniesol efektívnejší spôsob riadenia, či je to však aplikovateľné všeobecne, je diskutabilné.

V podstate každá politická strana má svoje finančné krytie. Vzhľadom na to, že to však nie je oficiálne uznané legislatívou, zástupcovia politických strán to taja. Aký máte názor na financovanie strán bohatými podnikateľmi?

Tento spôsob financovania považujem za vysokorizikový a nemám k nemu dôveru. Vzniká vysokorizikové prepojenie, ktoré často vedie ku klientelizmu a je to jeden z priamych príkladov korupcie.

Ako sa staviate k otázke utečeneckej krízy? Myslíte si, že premiér z nej vytĺka politický kapitál? Ako by ste reagovali vy, keby ste mali rozhodnúť, či utečencov príjmeme, alebo nie?

Premiérovi sa podarilo Slovákov vystrašiť. To, s akým cieľom, by bolo predmetom dohadov. Heslo Chránime Slovensko prebrali postupne aj iné politické strany, ktoré získavajú politické body. Pýtam sa, čo by ste si mysleli o vláde, ktorá nie je schopná ochrániť svojich občanov? To je jedna zo základných povinností každej vlády a má k dispozícii všetky nástroje ako to urobiť. Kultúra národa sa však neposudzuje podľa toho, či dokáže plniť základné funkcie, ale podľa určitej „pridanej hodnoty“. A tou je aj schopnosť poskytnúť pomoc tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Je potrebné nájsť taký systém, ktorý bude fungovať na európskej úrovni, aby boli identifikovaní tí, ktorí pomoc naozaj potrebujú a aby sme zabránili príchodu ľudí, ktorí majú iné záujmy. Riešením je zrejme terénna práca v predmetných krajinách tak, ako to robia niektorí, ktorých nájdeme aj na kandidátke OĽaNO, napríklad Tony Frič.

Na záver otázka, ktorá sa vás aj osobne dotýka. Pracujete v školstve, tak viete, že pedagógovia na rôznych stupňoch škôl sú finančne podhodnotení. Odkiaľ by ste hľadali zdroje na ich zaplatenie?

Naša vláda sa neustále chváli zlepšovaním ekonomických parametrov, rastom HDP a pod. Pripomínam, že sme ochotní investovať maximálne 0,9 % HDP do školstva. V HDP sme pod európskym priemerom a z tohto mála dávame málo. Chce to základnú zmenu tejto filozofie. Všetky slovenské vysoké školy dostanú z rozpočtu porovnateľnú sumu ako dostane z rozpočtu v Českej republike jedna jediná univerzita. Tu treba zamerať pozornosť a nespoliehať sa na európske zdroje, ako sa nám vláda niekedy snaží nahovoriť. Naše deti si musíme vychovávať a vzdelávať sami, nikto to nespraví za nás. Problémom nie je, že nemáme kvalifikovaných ľudí pre montážne haly, ale že nemáme ľudí schopných samostatne myslieť, schopných komunikovať a konať v súlade s etickými princípmi. Chce to niečo ako „vyšší princíp mravný“.