Ortuť v teplomeri klesla pod nulu. Táto informácia teda nepridala na nálade utečencom, ktorí sa v húfoch valili do európskych krajín, či už z dôvodov ohrozenia života, alebo osobných. V balkánskych utečeneckých táboroch sa nálada, podobne ako ortuť v teplomeri, držala pod nulou. Utečenci sa dovolávali pomoci a lekári (niekedy bezradne) sa snažili týmto prosbám vyhovieť. Teplomery ukazovali jedenásť stupňov Celzia pod nulou a imigrantom sa nezhoršovala len nálada, ale aj zdravotný stav. Začínali chorľavieť a mať respiračné problémy.
Keď mrznú úsmevy
Charitatívne organizácie ako International Medical Corps a Medecins Sans Frontieres trvdia, že najviac imigrantov trpí problémami s dýchaním, bronchitídou a chrípkou. Na najfrekventovanejších a najvyťaženejších záchytných utečeneckých bodoch sa snažia prišelcom čo najviac vyhovieť. Dostávajú teplé oblečenie, jedlo či lekársku starostlivosť.
Ide hlavne o južnú časť srbsko-macedónskych hraníc a severnú hranicu s Chorvátskom. Charitatívna organizácia International Medical Corps na železničnej stanici v srbskom mestečku Sid rozbehla provizórnu kliniku.
„Keď boli minulý týždeň teploty o niečo menšie, zaznamenali sme tak 50 až 60 nových ľudí denne. Teraz teploty padli pod nulu a denne tu máme sto príchodzích. Takmer všetci trpia respiračnými problémami, spôsobenými chladom,“ opísala mrazivú situáciu tímlíderka International Medical Corps Sanja Djurica.
Cesta peklom, cesta smrti
Rodinka Al-Maariovcov sa dotkla dna, no odrazila sa od neho. Cestu, ktorú majú za sebou, by im nikto nezávidel. Pred tromi týždňami opustili rodnú Sýriu a odvtedy bojujú proti mrazu, chladu a ostrým snehovým búrkam. Al-Maariovci sa vydali na strastiplnú cestu so štyrmi deťmi, najmladšie má len dva roky.
Sedemročný Mohammad je na tom zdravotne zle. Trpí horúčkou a hrudnou infekciou. „Sme na ceste smrti,“ hovorí stroho Mohammadov ujo Ivad a dodáva, „vydržíme to, ale bojím sa o deti. Čo tá zima, choroby a hlad…?“ Rodina je skalopevne presvedčená v ceste pokračovať až do Nemecka, kde na Mohammada a jeho súrodencov čaká otec.
Jediné želanie
Tuna Turkman z organizácie Medecins Sans Frontieres pôsobiacej v Srbsku tvrdí, že nie všetci sú pomoci naklonení, a dokonca nejakú väčšiu či podrobnejšiu lekársku pomoc odmietajú. Údajne až po prevoze do nemocnice sa rozhodnú zostať, no aj tak sa každopádne väčšina imigrantov snaží nezastavovať. Ich najväčším strašiakom je zatvorenie hraníc, ktoré podľa nich môže nastať kedykoľvek.
Lekári sa počas práce s imigrantami, ktorí často unikajú aj pred hrôzami vojny či teroru, stretávajú s jediným želaním. „My nechceme nič z tohto tu… Jediné, čo chceme, je, aby sa vojna v Sýrii skončila,“ prezradila so slzami v očiach matka sedemročného Mohammada. O problematike na balkánskom území informoval zahraničný portál televízie BBC.
