Podľa poľských médií by stretnutie Orbána a Kaczyńského mohlo posilniť koordináciu postupu Varšavy a Budapešti v otázke postoja k európskym politikám. Kaczyńského strana PiS robí po voľbách viacero kontroverzných zmien, za čo si vyslúžila kritiku aj z Bruselu. Maďarské médiá zase špekulujú, že témou rokovaní mohol byť spoločný postoj voči Londýnu. Orbán sa má totiž stretnúť s britským premiérom Cameronom, ktorý sa snaží obmedziť sociálne dávky pre občanov z ostatných štátov EÚ počas prvých štyroch rokov pobytu.
Liberálna demokracia už nie je v kurze
Kritici tohto záhadného bilaterálneho stretnutia sa vzácne zhodujú, že obaja politici predstavujú hrozbu pre demokratické hodnoty EÚ a tento tandem tvorí predvoj nového neliberálneho prúdu vo východnej Európe. Zdôvodnenie, prečo liberálna demokracia a koncept základných práv a slobôd nie sú už viac nespochybniteľné, predložil ako prvý Viktor Orbán. Podľa neho sme už totiž dospeli na úplný koniec „intelektuálno-ideologickej“ epochy, pre ktorú bolo príznačné, že demokracia musela byť liberálna a ľudské práva univerzálne.
Maďarský premiér tvrdí, že tento konsenzus stratil platnosť, takže demokracia nielen môže, ale aj má byť neliberálna. V rovnakom duchu sa vyjadruje aj Jaroslaw Kaczyński, oficiálny šéf strany PiS, ktorá po voľbách zostavila jednofarebnú vládu v Poľsku, a podľa vyjadrení mnohých analytikov neoficiálny predseda poľskej vlády.
Podľa neho je zasa potrebné brániť sa pred útokmi prichádzajúcimi z Európy. Kaczyński v minulosti vyhlásil, že európske útoky „začínajú nadobúdať charakter útoku na základné hodnoty, na všetko, čo je základom nášho normálneho, zvyčajného života…“. „Musíme brániť svoju slobodu. Poľsko musí byť krajinou slobody, aj keby všade inde v Európe bola táto sloboda zlikvidovaná,“ uviedol.
Spája ich spoločný nepriateľ
Európske inštitúcie vraj vyľakalo, ako bleskurýchle dokázala strana PiS uchopiť moc v šiestej najväčšej ekonomike EÚ. Denník Financial Times píše, že Kaczyński a jeho politickí spojenci používajú až príliš podobné praktiky ako Orbán a jeho súpútnici v strane Fidesz. Vládne kroky maďarskej vlády totiž podľa kritikov narúšajú demokratické kontrolné mechanizmy a pluralitu názorov.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ešte v nedávnej minulosti neboli vzťahy medzi Orbánom a Kaczyńskim ani zďaleka ideálne. Šéf PiS začiatkom minulého roka odmietol pozvánku na stretnutie s maďarským premiérom počas jeho oficiálnej návštevy vo Varšave. Odôvodňoval to Orbánovým „vrúcnym“ vzťahom k Vladimirovi Putinovi. Maďarský premiér čelil ostrej kritike Západu i časti obyvateľov Maďarska za to, že od vypuknutia ukrajinskej krízy vyjadruje poľutovanie nad narastajúcou priepasťou medzi EÚ a Ruskom. Kaczyński sa vtedy vyjadril, že Orbánove postoje „podkopávajú európsku solidaritu“. Zdá sa, že dnes je už všetko inak.
Teraz majú obaja politici spoločných nepriateľov – zahraničných kritikov v Bruseli či Berlíne, ktorí obom vládam permanentne vyčítajú údajné porušovanie európskych demokratických noriem a stále viac podobnejšiu politickú filozofiu či svojrázny prístup k vládnutiu.
Nacionalistická rétorika, socialistická ekonomika
Poľský novinár Igor Janke napísal, že Kaczyński bol Orbánom fascinovaný už od roku 2010, kedy jeho strana Fidesz získala vo voľbách 53 percent. Šéfa PiS vraj zaujalo, ako si dokázal maďarský premiér urobiť vo svojej krajine „poriadok“. Kaczyński sa dokonca vyjadril, že „aj vo Varšave bude Budapešť“.
Orbánov nacionalizmus sa podľa magazínu Politico mimoriadne pozdáva aj Kaczyńskému, ktorý „obhajuje politicky nekorektné názory maďarského premiéra, že státisíce prevažne moslimských migrantov prichádzajúcich do EÚ ohrozia kresťanské korene starého kontinentu“. Poľská vláda tiež poškuľuje po „populistických riešeniach Orbána v oblasti hospodárskej politiky štátu“. Ten totiž uvalil osobitné zdanenie pre veľké firmy v Maďarsku, osobitné pre zahraničných investorov. Maďarom prisľúbil pomoc pri splácaní tzv. švajčiarskych hypoték. S rovnakým nápadom tiež prišiel aj poľský prezident Andrzej Duda. Orbán sa v minulosti dostal pod paľbu medzinárodnej kritiky, keď zaviedol prísnejšie kontroly na štátne televízne a rozhlasové médiá. Maďarský vodca tiež obmedzil právomoci Ústavného súdu, aby mal dosah na zrušenie nepohodlných zákonov schválených parlamentom.
V Poľsku zase Kaczyński nadával prisťahovalcom do „parazitov“. Jeho strana apeluje na nacionalistické pocity krivdy za ublíženie Poľsku počas druhej svetovej vojny. V nedávnom televíznom interview Kaczyński dokonca zdôraznil, že väčšinu Poliakov nevyvraždilo „gestapo alebo SS, ale obyčajní Nemci“.
Konzervatívna vláda Poľska na seba aj napriek krátkej dobe vládnutia stihla upozorniť už viackrát. K najviac kritizovaným krokom patrili najmä posilnenie vládnej kontroly nad rozhodnutiami Ústavného súdu či prísnejšia kontrola verejnoprávnych médií. Oba kroky Brusel dôrazne odsúdil. Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn ako predstaviteľ krajiny, ktorá v súčasnosti predsedá v EÚ, Varšave dokonca pohrozil odňatím hlasovacieho práva v Únii.
Radikálne kroky v náprave krajiny
Publicista Janke si však myslí, že skutočný vplyv Orbána na Kaczyńského stranu PiS by sa nemal preceňovať. Na otázku, ako blízko má Kaczyński k Orbánovi, Janke vtipkuje, že „on pozná každého z nich lepšie, než sa oni poznajú navzájom“. Významný rozdiel medzi nimi vidí predovšetkým v názore na Putinovo Rusko. Kým Orbán je ochotný robiť voči Moskve kompromisy, Kaczyński je až „jedovato“ protimoskovský.
To, čo týchto dvoch politikov výrazne spája, je, že ich strany zastávajú euroskeptické, vlastenecko-konzervatívne, prokatolícke, a antiimigračné postoje. Obaja sa tiež domnievajú, že aj keď komunizmus padol už pred viac ako štvrť storočím, nie všetci komunisti boli z významných štátnych štruktúr „vykorenení“. To si podľa politikov vyžaduje ďalšie radikálne kroky k „náprave“ ich krajiny.
