Migračná kríza má veľký vplyv na európsku politiku. Strach z imigrantov a snaha ubrániť odkaz predkov napomáha viacerým pravicovým stranám, z ktorých niektoré sa dostali aj do vlád jednotlivých krajín.
Rakúsko
Jedným takým príkladom je Rakúsko, ktoré sa všeobecne považuje za jednu z najliberálnejších krajín Európy. Stalo sa však tranzitnou krajinou pre utečencov, ktorí sa chcú dostať do Nemecka. Presne tento trend viedol aj k vzostupu Slobodnej strany (FPÖ). Tá v miestnych voľbách takmer zdvojnásobila svoje preferencie a získala 18 miest v Hornom Rakúsku, čím sa tak stala druhou najsilnejšou stranou.
Zároveň sa jej podarilo uštedriť aj veľkú ranu starostovi Viedne, kde FPÖ ukoristila takmer tretinu všetkých hlasov.
Dánsko
Krajná pravica však získava na sile aj v Dánsku, kde je Dánska ľudová strana (DF) súčasťou vládnucej koalície. V júnových voľbách získala 37 z celkových 179 kresiel v dánskom parlamente. Jej šéf Kristian Thulesen Dahl sa pravidelne vyhráža, že ak koalícia upustí od tvrdých protiimigračných opatrení, z vlády odíde.
Bývalá šéfka strany Pia Kjaersgaardová je známa tým, že odmietala „Dánsko ako multietnickú a multikultúrnu spoločnosť” a bojovala za úplný zákaz akejkoľvek imigrácie z krajín mimo Európy.
Fínsko
Obdobne je na tom ďalšia škandinávska krajina, Fínsko, kde na popularite získali Praví Fíni (PS), pravicová strana, ktorá je v súčasnosti druhou najsilnejšou stranou fínskeho parlamentu a vládne spolu s konzervatívcami.
V roku 2011 sa stala tretím najväčším politickým zoskupením vo Fínsku, pričom jej politickí predstavitelia sú známi svojimi protiislamskými a urážlivými výrokmi na adresu iných etník a náboženstiev. V tom istom roku sa konal prieskum verejnej mienky, z ktorého vyšlo, že viac ako 50 % voličov strany si myslí, že „ľudia určitých rás nie sú prispôsobení na život v modernej spoločnosti”.
Švédsko
K vzostupu krajnej pravice dochádza aj v susednom Švédsku, kde sa tradične socialistická spoločnosť čoraz viac prikláňa k Švédskym demokratom (SD). Tí majú údajne napojenie na neonacistov a väčšiu podporu verejnosti než vládnuca Sociálnodemokratická strana. V súčasnosti sú treťou najväčšou stranou Švédska a majú 49 kresiel v parlamente, pričom ak sa situácia nezmení, očakáva sa, že ich moc do budúcna porastie.
Francúzsko
Francúzsko má vlastnú krajnú pravicu, ktorú predstavuje Národný front Marine Le Penovej. Tá nemala ďaleko k tomu, aby vyhrala regionálne voľby v niekoľkých okresoch, nakoniec sa tak nestalo, keďže z volieb v prospech Sarkozyho Republikánov odstúpili socialisti, čo „podčiarkuje zúfalstvo umiernených francúzskych politikov“.
Napriek tomu, že nakoniec neuspela v krajských voľbách, sa očakáva, že bude mať Marine Le Penová slušné šance na budúci rok v prezidentských voľbách.
Nemecko
Pravica je však na vzostupe aj v Nemecku, krajine, ktorá utečencov oficiálne vítala. Pomaly, ale isto sa totiž začína do popredia prebíjať Alternatíva pre Nemecko (AFD), strana, ktorá otvorene kritizuje súčasnú kancelárku Angelu Merkelovú za jej rozhodnutie „otvoriť dvere migrantom“.
Heslo strany Azyl vyžaduje hranice – červená karta pre Merkelovú stálo kancelárku pád preferencií. Zároveň však v Nemecku funguje hnutie Pegida, ktoré pravidelne organizuje demonštrácie so silou až 20-tisíc ľudí, a ktoré mnohí prirovnávajú k nacistom.
Grécko
Grécko si za posledný rok zažilo viac než väčšina európskych krajín, topí sa v ekonomickej kríze a zároveň je nárazníkom pre utečencov z Turecka. Hoci tam vládne krajná ľavica, k slovu sa pomaly dostáva aj neonacistická strana Zlatý úsvit, ktorej mnohých členov vyšetrujú pre rôzne zločiny, vrátane vraždy.
To im však nebránilo získať v posledných voľbách viac ako 7 % všetkých hlasov. Hovorca strany Illias Kasidiaris, ktorý má vytetovaný hákový kríž, uviedol: „Zlatý úsvit je hnutie sily, už nejde len o protestné hnutie.“
Taliansko
Svoju vlastnú pravicovú platformu má aj Taliansko, ktorú predstavujú jej severné oblasti. Tie najprv odmietali pomôcť južným prímorským regiónom a potom si vytvorili vlastnú stranu, ktorá ich názory podporila. Severná liga totiž získala jasné víťazstvo v Benátkach a Lombardii.
Jej šéf Matter Salvini volal napríklad po vyplienení rómskych táborov, euro označil za „zločin proti ľudskosti“ a pápeža Františka obvinil, že zradil kresťanov, lebo podporuje dialóg s moslimami. „V benátskom regióne jeho strana prikázala úradom vypratať všetky utečenecké prijímacie centrá blízko turistických stredísk s tvrdením, že africkí imigranti majú devastujúce účinky na miestnych obchodníkov.
Maďarsko
Maďarsko tiež zažíva vzostup krajnej pravice, a to aj napriek silnému postaveniu premiéra Viktora Orbána. Ten sa na základe nátlaku strany Jobbik rozhodol vystaviť plot pozdĺž hraníc so Srbskom, aj tak ale strana Jobbik získala v posledných voľbách vyše 20 % všetkých hlasov.
Jeden z predstaviteľov Jobbiku, Lajos Rig, dokonca v miestnych voľbách porazil zástupcu Orbánovej strany, a to aj napriek tomu, že zdieľal článok, ktorý vinil židov z použitia cigánov ako „biologickej zbrane proti rodeným Maďarom“.
Holandsko
Stálicou na pravicovej scéne je holandská Strana slobody (PVV) pod vedením Geerta Wildersa. V súčasnosti získava voličov aj mimo svoju bežnú cieľovú skupinu a v prípade volieb by získala 37 kresiel v parlamente.
Wilders je pritom známy svojimi výrokmi na adresu moslimov a imigrantov, a najradšej by úplne zatvoril hranice. Migračnú krízu politik opisuje ako „islamskú inváziu“.
Švajčiarsko
Pravica je však na vzostupe aj v neutrálnom Švajčiarsku. To sa zaprisahalo, že príjme svoj diel žiadateľov o azyl, čo sa niektorým miestnym nepáči. V októbri totiž Švajčiarska ľudová strana (SVP) získala vo voľbách takmer 30 % a stále naberá na popularite.
Švajčiarske médiá sa však obávajú, že jej vzostup povedie k väčšej izolácii krajiny od Európy. Strana vyvolala v roku 2007 pobúrenie, keď prišla s očividne rasistickou plagátovou kampaňou. Navrhla deportáciu všetkých zahraničných zločincov, pričom na plagáte boli vyobrazené tri biele ovečky, ako kopú jednu čiernu ovcu za hranice krajiny.
Pôvodný text v angličtine nájdete TU.
Autor: spa
