To, že 22. septembra Poľsko na Rade pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti napokon za prerozdelenie migrantov zahlasovalo, by Strážay nenazval zradou. „ V4 má voľnú inštitucionálnu formu, okrem Vyšehrádskeho fondu a najnovšie Patentového inštitútu neexistuje žiadna kamenná inštitúcia. Práve tá voľná štruktúra umožňuje visegrádskym krajinám mať rozdielne názory aj v strategických témach, a napriek tomu neohrozovať spoluprácu v iných oblastiach,“ priblížil v rozhovore pre agentúru SITA. Aj keď sa rozhodnutie Poľska dá považovať za prekvapenie, nevidí dôvod k rozpadu V4, hoci zaznievali aj také hlasy. „Vidíme, že situácia sa po voľbách v Poľsku do istej miery zmenila,“ skonštatoval.
Strážay zároveň pripomenul, že Poľsko malo vyhranenejší postoj ako ostatné krajiny Visegrádskej štvorky aj pri postoji voči Rusku, a to aj za vlády bývalej premiérky Ewy Kopaczovej. „Dokážem si predstaviť spoluprácu aj v prípade podpory Ukrajiny, prípadne ďalších projektov Východného partnerstva, napriek tomu, že tieto štyri krajiny budú mať do istej miery rozličné pozície napríklad v otázke sankcií,“ povedal Strážay s tým, že dôležité je, že v konečnom dôsledku sú všetky štyri krajiny jednotné. Politické vyjadrenia jednotlivých predstaviteľov krajín V4 by preto navrhoval odlíšiť od finálnych aktov.
„Pokiaľ sú naše očakávania také, že krajiny V4 a ich predstavitelia budú vždy hlasovať v jednom šíku a úplne jednoznačne zastávať jeden názor, je to mylná predstava,“ priblížil Strážay. Ako dodal, V4 nie je blok krajín. „Dá sa povedať, že je to voľná koalícia krajín, ktoré si uvedomujú, že je lepšie spolupracovať, ako nespolupracovať,“ uzavrel svoj názor na rôzne postoje krajín k určitým otázkam.
