Dvadsaťpäťročný Nabi sa vo februári (tesne po svadbe) rozhodol, že pôjde skúsiť (pracovné) šťastie do hlavného mesta ako stavebný pracovník. Táto cesta sa mu stala osudnou. Ozbrojení muži boli oblečení v čiernom a zahalení maskami. Tridsiatich cestujúcich odviezli preč do malej dedinky v provincii Zábul. Nabi si spočiatku myslel, že jeho únoscovia patria k Talibanu. Prvý deň, neskoro v noci ich jeden z nich navštívil a ozrejmil ich „príslušnosť“.
„Povedali nám, že sú z Islamského štátu a že nás chcú vymeniť za ich ženy a deti, ktoré zajala afganská vláda,“ hovorí mladý stavebný pracovník v reportáži pre zahraničný portál televízie BBC. Únoscovia rozdelili rukojemníkov do dvoch skupín, Nabi sa ocitol v tej, ktorej zaviazali šatkou oči a ruky stiahli za chrbát. Len vďaka sluchu vedel, že sú v obývanej časti, lebo počul hlasy detí a žien. Bolo očividné, že po nich zrejme pátra vláda, lebo sa neďaleko ozývali zvuky helikoptér a streľba. Tie po čase ustali. Pre Nabiho sa stal jedným z najkrušnejších chvíľ zrejme moment, keď únoscom došla trpezlivosť a jednému z rukojemníkov odťali hlavu. Nabi sedel „v prvom rade“. Únoscovia si všetko nakrúcali na kameru.
Oslobodenie prišlo až vďaka jednej zo skupín Talibanu, ktorá napadla skrýšu IS. Šatky z očí dali rukojemníkom dole až po troch dňoch. „Prišlo nám pogratulovať mnoho členov Talibanu. Veliteľ im ale prikázal, aby nás neobjímali, lebo sme príliš slabí, aby sme vôbec stáli na vlastných nohách,“ vysvetľuje Nabi.
