„Nestáva sa príliš často, aby ruský prezident Vladimir Putin verejne ocenil nejakého popredného amerického politika. Jedným z takých šťastlivcov sa teraz stal republikánsky kandidát na prezidenta Spojených štátov Donald Trump. Putin ho považuje za skvelého lídra a víta Trumpov sľub nastoliť v prípade svojho úspechu v prezidentských voľbách medzi Ruskom a Spojenými štátmi užšie vzťahy.
Trump Putinovi oplatil rovnakou mincou a takisto ho verejne vychválil, čím rozpútal ďalšie kolo mediálnej hystérie. Novinári nemôžu zniesť, keď niekto chváli muža, ktorý podľa ich článkov stojí za vraždami niekoľkých ruských novinárov,“ píše Greer a dodáva, že Trump zožal za svoj vrelý postoj k Putinovi kritiku tiež od svojich republikánskych kolegov Mitta Romneyho a Marca Rubia.
„Vzhľadom na búrku kritiky by si človek azda mohol myslieť, že Vladimir Putin je najbrutálnejší diktátor na svete. Rusko síce nie je úplne ideálnym predstaviteľom liberálnej demokracie, ale ani medzi americkými spojencami zďaleka nie sú len príkladní demokrati. Časť z týchto krajín je na tom s ľudskými právami oveľa horšie ako Putinovo Rusko. Na ich čele stojí celkom iste Saudská Arábia,“ konštatuje Greer a s nadsádzkou glosuje, že keď porovnáme nakladanie s ľudskými právami v Rusku a Saudskej Arábii, tak z toho Putin vychádza ako bezmála druhý pápež František. „Pred pár mesiacmi v Saudskej Arábii odsúdili tínedžera na sťatie hlavy a ukrižovanie za to, že sa zúčastnil protivládneho zhromaždenia. Podľa Human Rights Watch sú tvrdé tresty za kritiku vlády v tejto krajine úplne bežnou záležitosťou,“ poukazuje Greer.
Greer sa následne púšťa do ďalšieho porovnania, keď píše o ruskom „antihomosexuálnom“ zákone, ktorý na Západe široko odsudzovali. „V Saudskej Arábii sa však homosexualita rovno trestá smrťou, a to sa v západných médiách či medzi politikmi rieši len veľmi zriedka. Vedľa zabíjania disidentov a homosexuálov sa v krajine často popravujú aj ľudia obvinení z odpadlíctva alebo rúhania. V novembri dostal trest smrti arabský básnik za svoju údajne rúhačskú poéziu,“ uvádza Greer a poukazuje tiež na dvojaký meter, s ktorým sú na Západe odsudzované kroky Ruska na Ukrajine a narušenie stability aj v iných častiach sveta. „Pritom sa Saudi správajú minimálne rovnako. Ich doláre podporujú salafistické milície, ktoré rozdúchali konflikt a umožnili posilnenie vplyvu Islamského štátu a al-Káidy.“
„Saudi tiež financujú výstavbu wahhábistických mešít po celej Európe, ktoré mnoho expertov označuje za semenisko radikálneho islamu. Okrem iného o tom naposledy hovoril aj nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel,“ uvádza Greer a popri Saudskej Arábii vyjadruje silné pochybnosti aj o Turecku, ktoré má tiež problém s dodržiavaním ľudských práv. „Republikán Lindsey Graham pochválil Turkov za zostrelenie ruského lietadla. Ako by zabudol na genocídu milióna Arménov počas prvej svetovej vojny, ku ktorej sa Turci stále nechcú priznať. Okázalo tiež prehliadol skutočnosť, že Turci sa zapojili do boja proti Islamskému štátu predovšetkým tak, že bombardujú pozície Kurdov,“ pripomína Greer a konštatuje, že veľa zo spojencov Ameriky má k ideálnej liberálnej demokracii naozaj ďaleko.
„Musíme však túto skutočnosť prijať. Nemožno jednoducho predpokladať, že každý národ na svete sa vydá po ceste liberálnej demokracie. Kým chyby Turecka a Saudskej Arábie Washington prehliada, Rusku neodpustia vôbec nič. Dôvodom je zrejme skutočnosť, že Rusko často nesúhlasí so zahraničnou politikou Spojených štátov. Či už ide o Ukrajinu alebo Sýriu, Putinove kroky sú Washingtonu tŕňom v oku. Ďalším dôvodom je naše presvedčenie, že by Rusko na svojej ceste späť do Európy malo robiť väčšie pokroky. Zabúdame však na to, že Rusko sa od Európy značne líši. Putin stojí na čele multietnickej, multikultúrnej, multináboženskej a značne nestabilnej krajiny, ktorá má len veľmi malé skúsenosti s liberálnou demokraciou. Sovietsky zväz sa zrútil len pred 25 rokmi a Rusi sa stále ešte nestačili spamätať z desiatok rokov trvajúcej vlády komunistov,“ pripomína Greer.
Podľa Greera by teda nemalo nikoho prekvapovať, že v Rusku stále prežíva istý druh autoritatívnosti. „Podobne ako pri štátoch na Blízkom východe, aj v prípade Putinovho odchodu sa niektorí domnievajú, že sa tým Rusko zmení na ideálnu liberálnu demokraciu a všetko bude ok. Stane sa však naopak presne to isté, čo po zmene režimov v štátoch na Blízkom východe, ktoré Spojené štáty toľko podporovali. Zavládne chaos a je viac ako pravdepodobné, že by sa v Rusku k moci dostal skutočný diktátor. Mali by sme si uvedomiť, že naším hlavným nepriateľom je islamský extrémizmus a pokúsiť sa preto s Rusmi spolupracovať. Isteže v mnohom nie je Putin práve ukážkový demokrat, ale to predsa nie je ani saudský kráľ Salman. Ak ale chceme poraziť Islamský štát, potom potrebujeme pomoc aj od krajín s nie úplne dokonalou demokraciou. Možno nastal čas prestať porovnávať Putina s Hitlerom a uznať, že nie každá krajina na svete môže byť rovnaká ako Spojené štáty,“ uzatvára Greer.
Celý text v angličtine TU.
