Bordačev konštatuje, že európski politici sa riadia dvoma protichodnými emóciami. Na jednej strane sú vraj spokojní s výsledkom udalostí na Ukrajine, ale zároveň sa obávajú o budúcnosť Európy v oblasti medzinárodnej politiky. „Rusko koná úplne v súlade s dohodami uzatvorenými v Minsku, zatiaľ čo Kyjev dohody ustavične porušuje. To však nebráni Európskej únii, aby Moskvu neustále obviňovala z odďaľovania dovŕšenia mierového procesu. EÚ tak ukazuje, že nehodlá niesť za budúcnosť Ukrajiny alebo Donbasu žiadnu zodpovednosť,“ tvrdí Bordačev, ktorý je okrem iného riaditeľom Centra pre európske a zahraničné štúdiá (CCEIS).
Bordačev sa ďalej zmieňuje o Dohode o prehĺbení voľného obchodu medzi Bruselom a Kyjevom, ktorá vstúpi do platnosti od 1. januára 2016. V jej dôsledku vraj dôjde k vážnemu poškodeniu sociálneho systému na Ukrajine a záplave európskeho trhu lacnou pracovnou silou. Pripomína tiež, že európsky pracovný trh čelí príchodu desaťtisícom až státisícom robotníkov z Blízkeho východu. „Masívna migrácia predstavuje veľkú výzvu pre solidaritu Európskej únie. Mnohí analytici hovoria o najväčšej kríze európskej integrácie v histórii. Väčšina politikov však stále verí, že dokážu migračnej kríze úspešne čeliť,“ píše Bordačev a poukazuje aj na zdĺhavé rokovania medzi USA a EÚ o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
„Európski politici zároveň priznávajú, že časy, keď mohli Európa a Západ diktovať zvyšku sveta svoje podmienky, sú nenávratne preč. Globálne ambície európskeho kontinentu sú minulosťou a je zrejmé, že Európska únia potrebuje väčšiu ochranu svojich vonkajších hraníc a maximálnu stabilitu v priľahlých oblastiach. Skrátka, Európa potrebuje mier a celkové upokojenie situácie na hraniciach, aby mohla riešiť svoje vnútorné problémy. Všetky tieto výzvy nútia Európu premýšľať o tom, ako zlepšiť vzťahy s Ruskom, ktoré boli v uplynulých dvoch rokoch vážne narušené,“ uvádza Bordačev a zmieňuje sa o správe publikovanej holandským think-tankom Clingendael Netherlands Institute of International Relations.
„Práve týmito myšlienkami sa zaoberá analýza, ktorú vypracoval významný holandský expert Peter van Ham. Európska únia sa vo vzťahu k Rusku podľa jeho názoru dopustila mnohých chýb a prechmatov. Ham vo svojej správe volá po tom, aby boli budúce vzťahy medzi Ruskom a Európskou úniou postavené na realistickejšom a pragmatickejšom základe,“ uvádza Bordačev a tvrdí, že treba nastaviť nový formát vzájomných vzťahov. „Ale ešte predtým musíme odpovedať na veľa kľúčových otázok. V prvom rade by mala EÚ začať konečne reflektovať to, čo od nej očakáva zvyšok sveta. Mala by brať na zreteľ popri svojich aj záujmy ostatných globálnych hráčov,“ nabáda Bordačev.
Za dôležité považuje aj to, aby Európska únia prestala rozdeľovať medzinárodné organizácie a zoskupenia na „dobré“ a „zlé“. „V súčasnej dobe postupuje EÚ veľmi selektívne a spolupracuje len s tými subjektmi, ktoré uznávajú jej vedúcu úlohu vo svete. Preto ešte nenadviazala priame vzťahy s Euroázijskou hospodárskou úniou. Nemenej podstatná zostáva otázka, či si bude môcť Rusko zachovať svoje postavenie na východe a pretaviť ho na konkrétne kroky. Medzi Moskvou a Pekingom existuje pevné strategické partnerstvo. Ako pre silného hráča v euroázijskej oblasti bude pre Rusko v budúcnosti vhodné rozvinúť svoje vzťahy aj s Európou,“ uzatvára Bordačev.
