Dlhodobo pôsobíte v pozícii prezidenta Asociácie športových klubov INTER Bratislava. Bolo preto logické, keď ste v rokoch 2010 až 2012 pôsobili vo výbore NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Teraz ste však okrem výboru pre európske záležitosti, v ktorom pôsobíte od roku 2010, členom výboru pre hospodárske záležitosti. Prečo?
Človek sa v živote vyvíja a neustále učí, a to je aj môj prípad. Ako nováčik v poslaneckej lavici v roku 2010 som mal 28 rokov a mal som prirodzene blízko k mládeži a témam z oblasti vzdelávania. Počas výkonu mandátu som sa začal viac zaujímať o oblasť hospodárstva. Dnes už môžem povedať, že som v tejto oblasti „doma“, poctivo mám naštudované všetky predkladané materiály, som spravodajcom zákonov z tejto oblasti a predložil som spolu s kolegom Marošom Kondrótom aj dve významné novely a niekoľko pozmeňujúcich návrhov.
Boli ste predsedom Mladých sociálnych demokratov – mládežníckej organizácie SMER-SD. Neskôr ste sa dostali do sporu s niektorými členmi, pričom sám ste stali iba radovým členom. Aké máte vzťahy s MSD dnes a ako hodnotíte ich aktuálne úspechy?
Život prináša rôzne prekvapenia a niekedy sa človeku otočia chrbtom práve ľudia, ktorým najviac pomohol. Niektoré záležitosti, ktoré sa udiali v MSD ma veľmi sklamali, ale život je už taký. Stal som sa radovým členom, lebo som už nemal vek, aby som ďalej predsedal mládežníckej organizácii, bol som poslanec NR SR a mal som záujem dať priestor mladším.
Nerád by som úspechy porovnával, ani nechcem hodnotiť súčasné dianie v MSD, lebo o jeho činnosti nemám dostatok informácií. Ale môžem hodnotiť obdobie môjho päťročného predsedníctva a svoju prácu. S výsledkami, ktoré MSD dosiahlo pod mojím vedením, som spokojný. Keď sme spolu s mojimi spolupracovníkmi v roku 2007 prevzali vedenie Mladých sociálnych demokratov, organizácia mala minimálnu členskú základňu (niekoľko desiatok ľudí) a dlhy dosahovali niekoľko státisícov vtedajších korún. Okrem oddlženia a rozšírenia členskej základne bolo potrebné od nuly vybudovať vzťahy s materskou stranou a jej vedúcimi predstaviteľmi a presvedčiť ich, že mládežnícka organizácia bude prínosom. Postupne sa nám tú dôveru a vzťahy podarilo opäť vybudovať i vyrovnať všetky dlhy.
V roku 2010 už malo MSD kluby takmer v každom okrese na Slovensku a počet členov sa šplhal k štvorcifernému číslu. V komunálnych voľbách v roku 2010 členovia MSD na kandidátkach strany SMER-SD získali 42 poslaneckých mandátov a pozície štyroch starostov obcí a miestnych častí, a jedného primátora mesta. Členmi Mladých sociálnych demokratov boli aj traja poslanci VÚC, štyria poslanci Národnej rady SR a jeden poslanec Európskeho parlamentu. Zámer vybudovať pri najsilnejšej politickej strane na Slovensku najsilnejšiu mládežnícku organizáciu sa podaril.
V roku 2012 som bol už rozhodnutý prenechať vedenie mladším a ďalej nekandidovať. Mrzí ma, že niektorí moji vtedajší blízki spolupracovníci nemali záujem, aby som skončil podľa plánu, a začali ma cielene a systematicky napádať cez médiá. Potom vedenie organizácie prevzali iní a ja som ostal radovým členom, ale ten spôsob prevzatia štafety nebol podľa mňa správny a ani slušný. Mnohí členovia z MSD vtedy odišli a organizácia stratila viacero schopných ľudí. Môžem spomenúť Michala Hyneka, ktorý je dnes viceprimátorom Piešťan, Romana Lebedu, viceprimátora z Hnúšte, či Martina Lidaja, viceprimátora zo Senice. Odišli, lebo nesúhlasili s tým, čo a ako sa vtedy udialo a vo svojich regiónoch potom dokázali, že majú reálnu podporu a bola chyba o nich prísť.
Napriek tomu vnímam MSD ako organizáciu, ktorá dala dohromady mladých sympatizantov strany SMER-SD a všetkým slušným mládežníkom v MSD držím palce, nech sa im darí.
Vy ste sa dostali do parlamentu vďaka svojmu členstvu v MSD. Čo má mladý sociálny demokrat spraviť, aby sa mu to podarilo? Zabezpečí mu to predsedníctvo v MSD alebo niečo iné?
Nebolo to celkom len vďaka členstvu v MSD, veď celé štyri roky dovtedy som bol tajomníkom poslaneckého klubu strany SMER-SD. Tajomník klubu je významná pozícia – koordinuje činnosť klubu, komunikuje s vrcholovými predstaviteľmi strany, nezabúdajme, že vtedy bol Smer vládnou stranou a mal 50 poslancov. Takže čiastočne som nomináciu vnímal ako ocenenie mojej práce a, samozrejme, v tom čase som bol predsedom MSD, o ktorom som už hovoril. Vtedajšia 53. pozícia na kandidátke podľa môjho názoru vypovedala, ako vedenie strany SMER-SD vnímalo pozíciu, silu a prínos MSD.
Ako ste spomínali, teraz sa venujete hospodárskej politike. Tvrdíte napríklad, že odstavenie elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach vnímate ako ekonomickú vlastizradu. Zaviazali sme sa však k tomu v roku 1999 pri vstupe do EÚ. Mali sme na výber?
Áno – tvrdím to a stojím si za svojím názorom. Dva bloky jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach boli po komplexnej rekonštrukcii, ktorá stála vtedajších 10 mld. slovenských korún. Vtedajší vyjednávač za SR a dnešný predseda KDH Ján Figeľ mohol podľa môjho názoru, a názoru niektorých odborníkov urobiť viac. Iné pristupujúce krajiny si vyjednali viacero výhod, odkladov a pozitívnych podmienok. Slovensko nič. Z môjho pohľadu ide o ekonomickú vlastizradu ako vyšitú.
Ako ste sa dostali do prostredia AŠK, ktorého ste teraz prezidentom?
V rámci Asociácie športových klubov Inter som sa pohyboval dlhodobo pred svojím zvolením do funkcie jej prezidenta v roku 2010. V tom období som dostal z prostredia Výkonného výboru AŠK Inter Bratislava návrh, aby som zvážil svoju kandidatúru na pozíciu prezidenta tejto významnej športovej organizácie. Túto ponuku som dôsledne zvážil a následne prijal. Vo februári 2015 ma delegáti valného zhromaždenia jednohlasne zvolili za prezidenta AŠK Inter Bratislava i na ďalšie funkčné obdobie, čo je pre mňa najväčším ocenením. Dnes sa AŠK Inter Bratislava opäť vracia na športovú „mapu“ v rámci Bratislavy i celého Slovenska, stačí sa len pozrieť na úspechy športovcov z bratislavských Pasienkov.
Pohol sa za posledné mesiace nejakým smerom spor okolo nedoriešenej vlastníckej situácie okolo pozemkov pod športovou halou na Pasienkoch? Spravil niečo v tejto veci primátor Ivo Nesrovnal?
Žiaľ, situácia sa nijako nezmenila. Primátor Nesrovnal sa tvári, že tento problém neexistuje. Dokonca pri mojej ohlásenej návšteve na Magistráte zaprel svoju prítomnosť. Čo k tomu viac dodať? Ja osobne nemám slov… Mrzí ma, že o podporu športu ide mnohým lokálnym politikom v Bratislave iba pred voľbami a po nich vnímajú športoviská iba ako „zelené lúky“ pripravené na okamžitú výstavbu. Je to hrôza…
Za posledné mesiace sa nič zásadné nezmenilo. Aktívne komunikujeme ako s vlastníkom pozemkov, tak aj s Magistrátom hlavného mesta a niektorými mestským poslancami. Bývalý primátor Milan Ftáčnik mal záujem túto situáciu vyriešiť, čo ma však mrzí, je skutočnosť, že sa mu to za štyri roky nepodarilo. Veríme, že je v záujme mesta, aby boli v tejto zóne zachované športoviská. Netýka sa to totiž len športovej haly, ale aj tenisového areálu a gymnastickej telocvične, v ktorej športujú stovky detí.
AŠK sa rozhodlo športovú halu vynoviť. Nie je to v súčasnom nedoriešenom vlastníckom stave riskantný krok?
Deti a mladí športovci sú tu dnes a dnes potrebujú dobré zázemie pre svoj rast. Oni nemôžu čakať niekoľko rokov, ako sa skončia vlastnícke spory a ja ako prezident nedovolím, aby svoj talent nemohli preto plnohodnotne rozvíjať. Nedáva mi to nárok nerobiť nič a čakať, kedy nám hala spadne na hlavu. Snažím sa halu zveľaďovať, aby ponúkala čo najväčší komfort, nielen pre športovcov, ale i pre divákov. Je to už totiž “dáma v rokoch”, ktorú postavili v 60-tych rokoch. Vyžaduje si nielen údržbu, ale najmä modernizáciu, aby zodpovedala súčasným požiadavkám. Preto som sa rozhodol zveľaďovať a zhodnotiť športovú halu na Pasienkoch a budem v tomto úsilí pokračovať aj naďalej.
Hlavné mesto pozemky pod Pasienkami predalo za podivuhodných okolností. Aký je váš názor na túto vec?
Vnímam to rovnako ako celé pôsobenie Andreja Ďurkovského vo funkcii primátora nášho hlavného mesta, ktorý je za celú situáciu zodpovedný – veľmi, veľmi nešťastne. Otázkou je, ako sa mohlo stať, že mestské pozemky pod športoviskom sú vo vlastníctve súkromnej spoločnosti. Za tento stav zodpovedá mestské zastupiteľstvo, ktoré ich v roku 2005 vymenilo za iné pozemky. A to bez toho, aby akokoľvek komunikovalo s AŠK. Stali sme sa rukojemníkmi v tejto výmene, ktorá bráni ďalšiemu rozvoju našej športovej Asociácie.
V súčasnosti je situácia taká, že budovu má vo vlastníctve Asociácia športových klubov, ktorá je občianskym združením, ale pozemky pod ňou sú vo vlastníctve súkromnej spoločnosti. A táto spoločnosť si, samozrejme, nárokuje nájomné, ktorého výška je pre nás likvidačná. Dokonca hrozí, že ak sa táto situácia vhodným spôsobom nevyrieši, bude to znamenať koniec AŠK Inter a likvidáciu nielen športovej haly na Pasienkoch, ale aj ďalších športovísk v tejto lokalite.
Aký plat dostáva prezident AŠK? Je vyšší ako plat poslanca?
Pozíciu prezidenta AŠK Inter vykonávam dobrovoľne a zadarmo. Napĺňa ma, keď vidím za sebou konkrétne výsledky práce, len sa príďte pozrieť do športovej haly na Pasienkoch. Teším sa z víťazstiev našich klubov a z úspechov našich športovcov. Ja síce osobne nie som športový typ (rekreačne hrám tenis), čo ale neznamená, že pre šport nemám nadšenie a že manažérsku funkciu v AŠK nevykonávam celým srdcom. Robím to zo srdca a baví ma to. Vidím totiž reálne výsledky práce, ktorá však nie je len mojou, ale aj prácou mojich kolegov a spolupracovníkov.
Tvrdí sa, že Anton Martvoň sa nedostal na kandidátku Smeru preto, lebo odfotil vaše auto a fotku zaslal médiám. Je to pravda?
Túto informáciu som sa dozvedel z médií a prekvapila ma. Nedovolím si tvrdiť, či je to pravda, alebo nie, neviem. Ja som pri tom údajnom fotení, pochopiteľne, nebol. Vždy som bol lojálny voči ľuďom, ktorí mi dali šancu ukázať, čo viem a rovnako i voči politickej strane, ktorej som členom. Také správanie mi je cudzie a spomínanú informáciu som prijal s nevôľou.
Aký je váš vzťah s Martvoňom teraz?
Rešpektujem svojich spolupracovníkov a kolegov, nikdy si ich nedovolím menovať v negatívnych veciach, zosmiešňovať ani hodnotiť ich prácu. To nech robia iní. Môj vzťah s pánom poslancom Martvoňom bol kedysi dávno priateľský, dnes je čisto pracovný a formálny.
Čím si vysvetľujete, že vo volebnej kandidátke Smeru v roku 2012 ste mali 48. priečku a teraz ste sa prepadli na 82. miesto?
Ako som už uviedol, ešte predtým, v roku 2010 som bol na 53. mieste. Ja si myslím, že som si dôveru vedenia získal prácou tajomníka poslaneckého klubu a prácou v MSD. V roku 2012 som mal za sebou dva roky práce poslanca NR SR a ďalšie úspešné obdobie v mládežníckej organizácii MSD, ktorá bola v tom období mimoriadne úspešná. Zrejme preto ma posunuli vyššie na 48. miesto. Súčasné 82. miesto hodnotím ako spravodlivé rozhodnutie – na kandidátku sa dostalo množstvo nových ľudí, preverených ako veľmi schopných v exekutíve, ktorí obsadili vyššie miesta. Ja som s touto pozíciou spokojný a som rád, že sa nepotvrdili intrigy istých ľudí a niektorých akože novinárov, ktorí do médií úmyselne donášali informácie, že na kandidátke vraj vôbec nebudem.
V prípade, že Smer nebude môcť zostaviť vládu sám. Koho by ste vy osobne radi videli ako vášho koaličného partnera?
Rešpektujem stratégiu predsedu strany Roberta Fica nevyjadrovať sa k prípadným koaličným partnerom. Môžem len za seba ako človeka povedať, že mám hodnotovo blízko k vlastenectvu a slušnému, zdravému patriotizmu.
