O problematike radikalizácie moslimov žijúcich vo Francúzsku, Belgicku, ale aj v Nemecku či Veľkej Británii sa intenzívne diskutovalo najmä počas tohto roka, v nadväznosti na dvojnásobné teroristické útoky v Paríži. Čo si o radikalizácii niektorých moslimov žijúcich v Európe myslí spisovateľ a herec Ivan Kraus, ktorý žil v rokoch 1968 – 1990 v exile?
„Francúzsko aj Nemecko poznám vzhľadom na to, koľko rokov som tam strávil. Ale príčin radikalizácie moslimov bude asi viac. Mne napadá, že je to frustrácia mladej generácie, nenaplnenie ich života,“ myslí si Kraus. V prípade Francúzska vidí problém v tom, že otcovia a starí otcovia prisťahovalcov boli Francúzi. Dnes im začínajú hovoriť moslimovia. To je podľa neho jeden z najväčších problémov radikalizácie mladých moslimov. Neprijatie spoločnosti.
Ďalší problém vidí v nedostatočnej vzdelanosti. „Keď si predstavíme, že ako 13-roční opúšťajú školu nedovzdelaní, tak ako môžu existovať vo svete, ktorý sa tak prudko zmenil?“ uvádza príklad. „V dnešnej vyspelej spoločnosti už vzdelanie potrebujete,“ dodal. No a posledný problém podľa Krausa je, že samotná francúzska spoločnosť niečo „prešvihla“. Má tým na mysli napríklad presadenie sa Marine Le Penovej v prvom kole regionálnych volieb.
Je to chyba moslimov, že sa nedokázali integrovať?
Kraus v tejto súvislosti spomenul, že či už vo Francúzsku, ale aj v Nemecku žil v multikultúrnej spoločnosti, kde bolo jedno, či je sused Vietnamec, Alžírčan či Tunisan. Zároveň však dodal, že napríklad Turci zostali aj po rokoch Turkami. Uviedol príklad zo života. „Vo Frankfurte mi jeden Turek, ktorý vyštudoval v Nemecku, je to chirurg, povedal: ´Viete musím to zvládnuť hlavou, nie srdcom, že moja sestra si vzala Nemca´,“ uviedol Kraus. „Bol naozaj priateľský, vzdelaný, pracovitý a predsa… Takže, keď to nemôže zvládnuť v Nemecku vzdelaný, inteligentný muž, tak si nerobme ilúzie o nejakej integrácii,“ dodal.
Použil tiež výrok nemeckého exkancelára Helmuta Schmidta, ktorý sa raz vyjadril: „To nebude dobré, toto prúdenie národov. A na otázku, prečo? Odpovedal: Nemecko má tisícročnú tradíciu, a to chcete prerobiť?“ Podľa spisovateľa, ktorý sám žil roky v zahraničí, je integrácia napríklad do nemeckej spoločnosti takmer nemožná. „Ani ja som sa nikdy nemohol integrovať,“ priznal.
S našou korektnosťou to preháňame
Podľa neho je dôležité, ba priam nevyhnutné, poznať hranice svojho správania. „Ja som vedel, čo chcem a čo nie, tiež čo môžem a čo nie. Sú určité pravidlá, ktoré ako hosť musím dodržiavať,“ vysvetlil. Na margo prijímania utečencov do jednotlivých európskych krajín sa vyjadril: „Bojím sa, že to s našou korektnosťou preháňame. Pomôžme, ale nemôžeme niesť za všetko zodpovednosť.“ Podľa neho sa Európa takýmto prístupom len oslabuje.
„V kolíske demokracie, v Anglicku, napríklad učiteľka zakázala, aby sa v materskej škole čítala pre deti rozprávka o prasiatkach, že by sa to mohlo dotknúť moslimských detí. Z tohto mi nie je dobre,“ vyjadril sa herec a spisovateľ.
Náboženstvo a politika majú byť oddelené
Ľuďom žijúcim či už na Strednom alebo Blízkom východe by sme podľa neho najviac pomohli tým, že by sme im ponúkli vzdelávanie na našich európskych špičkových univerzitách. Po doštudovaní by sa však mali vrátiť do svojej vlasti. Tam by boli pre spoločnosť prospešní.
Tiež sa vyjadril, že nemá problém prijať nejakého utečenca, ale… „Ja by som prijal akéhokoľvek utečenca, ale po svojich skúsenostiach, ktoré mám, by mal podpísať dokument, keď ho budem prijímať, že toto je štát, kde je náboženstvo oddelené od politiky. Ja to chápem, budem to rešpektovať, dodržiavať, ak nebudem, tak ponesiem následky. To sa hanbíme takto povedať? Prečo?“ uviedol.
Celú diskusiu si môžete pozrieť TU
