Ekonomická nerovnosť v USA je naozaj veľká a nepodarí sa ju upraviť kozmetickými zmenami. „Tak, že by bohatí mali len trochu viac rovnosti a chudobní zase trochu menej, takže by sa to malo posunúť len o kúsok do stredu, to však nie je. To, čomu hovoríme ,príjmová nerovnosť‘, je skôr vojna, ktorú vedú Spojené štáty proti chudobným politicky aj ekonomicky,“ píše český politik z Komunistickej strany Čiech a Moravy s odvolaním sa na denník.
Najzásadnejšie na tom všetkom je, že príjmová nerovnosť je podľa historika neoddeliteľnou súčasťou amerického spoločenského systému. „Tá priepasť je v pláne. Ako systémový hendikep tých dole.“ „Najchudobnejší Američania tak nemajú ani tú najmenšiu reálnu nádej, aby dosiahli rovnosť v príjmoch.“ Takmer „nulové sú aj ich šance na to, čo je pre život najnutnejšie“, pokračuje autor v paľbe smerom za veľkú mláku.
Vojnu proti chudobe síce vyhlásil už prezident Lyndon Johnson, ale stalo sa to pred päťdesiatimi rokmi a nezdá sa, že by sa situácia nejako výrazne zlepšila. Medzi 400 najbohatšími Američanmi nájdeme len päť ľudí s latinskoamerickými koreňmi a dvoch černochov. V skutočnosti išlo podľa Skálu skôr o to, aby sa chudobní trochu upokojili a nevzbúrili.
Belosi v USA majú aj dnes väčšiu šancu nájsť si prácu, a to dokonca aj v prípade, že dosiahli nižšie vzdelanie ako ostatní občania Spojených štátov. Nehovoriac o tom, že existuje tiež diskriminácia na základe pohlavia. Biele ženy berú podľa odhadov len 78 percent príjmov za tú istú prácu, ktorú vykonávajú aj muži. U černošiek je to dokonca len 64 percent a u žien z Latinskej Ameriky len 56 percent. Takto podľa Skálu vyzerajú Spojené štáty.
Pôvodný text si môžete prečítať TU.