Slovák Anton Frič žil medzi ľuďmi v utečeneckých táboroch v Iraku a z mesta Erbil sa mal na Slovensko vrátiť v týchto dňoch, ale jeho cestu zdržalo ruské bombardovanie pozícií militantov z takzvaného Islamského štátu (IS). Pri čakaní na odlet z Iraku domov prehovoril slovenský fotograf o tom, aké to je žiť medzi utečencami a prezradil aj to, čo si myslí o možnosti ich integrácie do spoločnosti na Slovensku.
Na Slovensko spolu s Antonom Fričom priletia aj desiatky irackých kresťanov, ktorí u nás budú hľadať útočisko pred vojnou. Podľa fotografa však veľmi netušia, čo ich presne čaká. „Očakávajú, že ich Slováci prijmú s otvorenou náručou, keďže sú takisto kresťania ako oni,“ nádejá sa Frič. Podľa neho sú irackí kresťania, ktorí k nám smerujú, veľmi spoločenskí, ale príchodom na Slovensko strácajú kontakt s rodinou a priateľmi.
Zasľúbené Slovensko
Utečenci, ktorí k nám prichádzajú, nemajú podľa Friča ani tušenie o tom, že sú v Európe celospoločenskou témou číslo jeden. „Nie, nič o tom netušia. Nevidím ani dôvod na to, aby som ich týmto zaťažoval, už aj tak majú dosť vlastných starostí. Slovensko je pre nich zasľúbenou krajinou už len z toho dôvodu, že u nás v podstate nežijú moslimovia,“ dodáva slovenský fotograf, ktorý žil spolu s utečencami.
Najčastejšou otázkou utečencov je údajne práve to, či sú na Slovensku moslimovia? Kresťania z Iraku a Sýrie sa totiž najviac boja islamu, v ktorom vidia len útlak, ktorý zažili pod nadvládou radikálov z IS. „IS je pre nich stelesnením islamu. Majú veľmi zlú skúsenosť so svojimi moslimskými susedmi, ktorí sa im aj po desiatkach rokoch priateľstva a spoločného života na jednej ulici, otočili chrbtom a vyhnali ich z vlastných domovov,“ vysvetľuje Anton Frič.
Celý rozhovor s fotografom Antonom Fričom si môžete prečítať TU
