Správa Európskeho parlamentu konštatuje, že Islamský štát si platí biológov, chemikov, ako aj odborníkov na rádiologické materiály, a má možnosť prepašovať zbrane hromadného ničenia do Európy.
Podľa aktuálnej správy s názvom „IS/Dáeš a nekonvenčné zbrane teroru“ sa „Európska únia a jej členské štáty musia pripraviť na možnosť chemického alebo biologického útoku na svojom území zo strany takzvaného Islamského štátu v Iraku a Levante“. Správa dodáva, že „európske vlády a európske inštitúcie musia byť na pozore a mali by zvážiť možnosť verejne informovať ľudí o riziku teroristického útoku za použitia chemických, biologických, rádiologických a dokonca aj nukleárnych materiálov“.
Ročný príjem Islamského štátu by mal dosahovať takmer 3 miliardy eur. Tieto zdroje sú dostatočné na to, aby sa IS podarilo zaobstarať si zbrane hromadného ničenia.
Dôkazy sa množia
Americká agentúra Associated Press už v októbri informovala, že riziko, že by sa militanti z Islamského štátu dostali k jadrovým zbraniam, je vyššie, ako by sme si mohli myslieť. Za uplynulých 5 rokov odhalila americká FBI v spolupráci s moldavskou tajnou službou pašerákov, ktorí sa najmenej v štyroch prípadoch pokúšali predať rádioaktívny materiál islamským extrémistom na Blízkom východe. „Najnovší známy prípad je z februára tohto roka, keď sa pašeráci pokúsili ponúknuť na predaj veľké množstvo smrteľne nebezpečného cézia, ktoré by dokázalo zamoriť niekoľko mestských blokov,“ napísala AP v správe zo začiatku októbra.
Známy je aj prípad z augusta 2014, keď sa v počítači, ktorý patril tuniskému absolventovi fyziky a chémie bojujúcemu za Islamský štát, našiel 19-stranový návod na výrobu a weponizáciu moru z infikovaných zvierat.
O tom, že militanti z Islamského štátu sa neštítia použiť ani zbrane hromadného ničenia, svedčí aj článok denníka The New York Times, ktorý popisuje prípad z augusta tohto roka, keď militanti použili pri bombardovaní strely s jedovatým yperitom. Zdokumentovaných je najmenej 21 útokov chemickými zbraňami v sýrskom meste Marea, pri ktorých Islamský štát použil spomínaný yperit a chlór.
Hlavné ciele
Správa europarlamentu sa vyjadruje aj k potenciálnym cieľom, na ktoré by Islamský štát mohol zaútočiť. „Zradikalizovaní jedinci, ktorí majú prístup na citlivé miesta, by mohli využiť svoje znalosti prostredia na útok proti dôležitej infraštruktúre, ako sú napríklad čističky vody. Ďalšie potenciálne ciele zahŕňajú jadrové elektrárne alebo veľké chemické továrne.“
Iba niekoľko dní po útokoch v Paríži francúzsky premiér Manuel Valls vo svojom prejave pre parlament upozornil na podozrenie, že Islamský štát sa môže pokúsiť o chemický alebo biologický teroristický útok v Európe. „ Nemôžeme nič vylúčiť… Vieme, že existuje riziko zo strany chemických a bakteriologických zbraní… terorizmus zasiahol Francúzsko nie preto, čo robí v Iraku a Sýrii, ale z toho dôvodu, čo sám predstavuje,“ konštatoval Valls.
Jadrový štát v Iraku a Sýrii?
Možnosť, že by sa Islamskému štátu podarilo svojpomocne vyrobiť funkčnú jadrovú hlavicu schopnú ohroziť ciele v zahraničí, je podľa informácií amerických tajných služieb minimálna, ale nie je úplne nulová. „Urobiť niečo také by si vyžadovalo obrovské množstvo energie, priemyselných zariadení na obohacovanie uránu, miliardy dolárov a gigawatty energie,“ píše na portáli Huffingtonpost Joseph Cirincione.
Na výrobu funkčnej jadrovej bomby síce nemajú militanti z IS kapacity, ale mohlo by sa im podariť vyrobiť takzvanú špinavú atómovú bombu. Na tú totiž nie je potrebný vysoko obohatený urán alebo plutónium. Na výrobu skutočnej atómovej bomby by totiž militanti potrebovali až 45 kilogramov uránu či plutónia. Na výrobu špinavej jadrovej zbrane je potrebné oveľa menšie množstvo materiálu, ktorý však musí byť oveľa rádioaktívnejší ako spomínaný urán či plutónium. Namiesto toho môžu militanti použiť len pár gramov cézia alebo amerícia. Aj malé množstvo týchto vysoko rádioaktívnych materiálov totiž stačí na zamorenie niekoľkých mestských blokov.
