Minulý piatok fínske ministerstvo vnútra priznalo, že v krajine sa v súčasnej dobe vyšetruje desať prípadov znásilnenia, v ktorých figurujú ako podozriví práve azylanti. Predstaviteľka ministerstva Päivi Nergová vo fínskej televízii YLE volala po objektívnom posudzovaní týchto prípadov a vysvetlila, prečo polícia všetky prípady plošne nezverejňovala.
Polícia a ministerstvo vraj o týchto prípadoch plošne neinformovali, pretože „… keď sú tieto incidenty zverejnené, je tu snaha o to, aby k nim bola pritiahnutá pozornosť ako k súčasti širšieho celku“. Ďalej dodala, že polícia pri vyšetrovaní týchto zločinov postupuje voči azylantom rovnako, ako by postupovala voči obyvateľom Fínska. „Každý prípad musíme považovať za kriminálny.“ Ako však zároveň uviedla, „musíme priznať, že fínska spoločnosť má zlé prvky, ktoré existovali už predtým“.
Ministerstvo vnútra rozhodlo, že v reakcii na tieto informácie budú uzavreté azylové centrá, ktoré sú príliš vzdialené od policajných staníc.
Pri bližšom pohľade sa ukazuje, aspoň podľa ďalších hlasov vo fínskej debate, že priama úmera medzi znásilnením a migrantmi či kriminalitou a migrantmi nebude úplne fungovať a nebude ani prezrádzať všetko o oveľa zložitejšej realite v tejto severskej krajine.
Podľa výskumu Agentúry pre základné práva EÚ je Fínsko ako krajina na nelichotivej špičke v otázke násilia na ženách (konkrétne sexuálne, psychologické a fyzické násilie, ktoré výskum sledoval). S jedným z nich sa podľa tejto štatistiky stretáva spolu 47 percent žien starších ako 15 rokov, zatiaľ čo priemer v EÚ je spolu 33 percent. Horšie výsledky ako Fínsko má v rámci EÚ potom už len Dánsko s 52 percentami. Tieto nepriaznivé čísla o Fínsku sa dostali do médií ako neoddeliteľná súčasť dnešnej debaty.
Ďalšie informácie uverejnené vo fínskych médiách poukazujú na to, že polícia predpokladá, že ročne dôjde v krajine k 4-tisícom znásilnení, zatiaľ čo len tisícka je oznámená. Tento dohad by znamenal, že je oznámené len každé štvrté znásilnenie. A podľa iných štúdií je predpokladané, ale nedoložené číslo ešte oveľa vyššie – až 10-tisíc znásilnení ročne. Konkrétne, známe čísla uviedol denník Helsingin Sanomat, ktorý napísal, že v roku 2000 bolo oznámených spolu 488 znásilnení, v roku 2014 išlo o 940 znásilnení a tento rok od januára do októbra je to 864 prípadov znásilnenia. 98 percent z nich páchajú muži a veľká časť z nich je spáchaná medzi ľuďmi, ktorí sa navzájom poznajú.
Helsingin Sanomat ďalej pripomenul, že keď si to porovnáme, tak v meste Kerava, ktoré má zhruba 30-tisíc obyvateľov (zhruba rovnaké číslo ako počet azylantov vo Fínsku), došlo minulý rok k 17 oznámeným prípadom znásilnenia. Tento rok vykazuje počet prípadov do októbra pokles a ide o šesť prípadov. Na 30-tisíc azylantov teda nepripadá štatisticky anomálne číslo.
Na druhej strane, policajné štatistiky ukazujú, že cudzinci vykazujú vo všeobecnosti väčší počet znásilnení ako domáca populácia. Helsingin Sanomat píše, že počet znásilnení medzi prisťahovalcami je 18-krát vyšší. V prípade prisťahovalcov z Blízkeho východu a severnej Afriky je toto číslo 17-krát vyššie ako u „domorodej“ populácie. Najmenej znásilnení sa vo Fínsku dopúšťajú fínski Švédi. U potomkov prisťahovalcov, ktorí sa už narodili vo Fínsku, sa vykazuje 3,5-krát vyšší počet znásilnení ako u rodených Fínov.
Martti Lehti z kriminologického ústavu v Helsinkách v rámci širšej diskusie o kriminalite a prisťahovalectve upozornil na to, že neexistuje priama úmera medzi kriminalitou a prisťahovaleckým zázemím. „Prvá vec, ktorú musíme pochopiť, je to, že migranti nie sú homogénna skupina a že ju nie je možné vnímať ako uniformnú štatistickú skupinu. Medzi rôznymi kategóriami prisťahovalcov existujú väčšie rozdiely ako medzi väčšinou fínskej spoločnosti a prisťahovalcami vôbec,“ poznamenal. Ďalej Lehti dodal, že medzi kriminalitou vo všeobecnosti a prisťahovalcami sa nedá preukázať súvislosť: „Skutočnosť, že je niekto utečenec a má medzinárodné zázemie, a fakt, že má niekto kriminálne tendencie, skrátka nemajú spoločného menovateľa.“
Rolu hrajú podľa jeho slov nasledujúce, predovšetkým sociálne faktory: kvalita života, rodinný život a sociálno-ekonomický status. Okrem toho, ako povedal, idú štatistiky kriminality ruka v ruke so štatistikami nezamestnanosti, čo sa týka nielen domácich Fínov, ale aj tých, ktorí do krajiny prichádzajú.
Len tento rok prišlo do Fínska spolu asi 30-tisíc žiadateľov o azyl a podľa všetkého ide o bezprecedentnú situáciu, v ktorej sa krajina s päťmiliónovou populáciou novo ocitla. Podľa nedávnych štatistík však doteraz predstavovali azylanti len menšiu vzorku ľudí, ktorí sa do Fínska v minulosti prisťahovali. Len každý desiaty prisťahovalec bol utečenec, zatiaľ čo polovica sa do Fínska prisťahovala z rodinných dôvodov, alebo kvôli láske, jedna pätina za prácou, jeden z desiatich kvôli štúdiám. Tieto čísla pre rok 2014 uvádza najnovšia štúdia štatistického úradu Fínska.
Na konci roka 2014 žilo na území Fínska viac ako 219-tisíc cudzincov. 94 percent populácie tvoria Fíni a fínski Švédi, ďalej Rusi (1,3 percenta) a Estónci (0,8 percenta). K najväčším prisťahovaleckým skupinám okrem toho patria Somálčania (0,3 percenta), Arabi (0,3 percenta), Kurdi (0,2 percenta) alebo Číňania (0,2 percenta). V krajine žijú aj obyvatelia z mnohých krajín Európskej únie. Napríklad Nemci, Briti, Španieli, Poliaci, Francúzi alebo Maďari tvorili v roku 2014 spolu 40-tisíc cudzincov žijúcich vo Fínsku.
Fínska vláda v reakcii na novú situáciu pripravuje striktnejšiu politiku pre tzv. zjednotenie rodiny. Podľa predpokladov fínskych úradov si môže úspešný žiadateľ o azyl pozvať v priemere asi troch ľudí. Podľa všetkého budú teraz podmienky na prisťahovanie ďalších rodinných členov tých, ktorí získajú vo Fínsku azyl, nasledujúce: preukázanie finančných možností, žiadateľ bude musieť mať prácu, od žiadateľa aj od členov jeho rodiny sa bude požadovať znalosť fínskeho jazyka a navyše bude musieť žiadateľ žiť vo Fínsku určitú dobu, ktorú stanoví zákon.
