„Premiér Stefan Löfven po teroristických útokoch v Paríži hovoril v televízii o tom, že Švédi boli príliš naivní vo vzťahu k radikálnemu islamizmu. Krátko po jeho slovách doslova explodoval hnev obyvateľstva na sociálnych sieťach. Mnohí premiérovi odkazovali, že naivný bol iba on a ďalší politici. Ľudia poukazovali na to, že kritici prístupu vlády boli označovaní za fašistov,“ píše Carlqvistová a zmieňuje sa tiež o kľúčovej tlačovej konferencii, na ktorej bolo oznámené, že Švédsku hrozí teroristický útok. „Šéf spravodajskej služby Anders Thornberg oznámil, že stupeň ohrozenia sa zvýšil na štvrtý z piatich. Panovalo podozrenie, že do krajiny vstúpil terorista vyškolený priamo Islamským štátom.
Politici aj spravodajcovia vraj následne nabádali verejnosť, aby zachovala pokoj. Tieto výzvy však podľa Carlqvistovej neboli veľmi účinné. „Na sociálnych sieťach potom kolovali zvesti o tom, že policajti svojim rodinným príslušníkom odporúčali držať sa ďalšie štyri či päť dní mimo centra Štokholmu. Všetci boli presvedčení, že hrozba je v skutočnosti omnoho vyššia, než úrady priznávajú. Deň nato podozrivého teroristu zadržali a ukázalo sa, že vo Švédsku požiadal o azyl. Dokonca žil niekoľko týždňov v azylovom centre v dedine Boliden na severe krajiny. Premiér následne počas svojho vystúpenia v televízii priznal, že za Islamský štát bojuje asi 300 švédskych občanov, z ktorých sa už 120 vrátilo späť. Dodal, že títo ľudia predstavujú bezpečnostnú hrozbu,“ uvádza švédska novinárka.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Zatknutého podozrivého Mutara Muthannu Majida však nakoniec prepustili, pretože prokurátor zmietol dôkazy bezpečnostných služieb zo stola. Carlqvistová poukazuje na to, že v uplynulých rokoch všetky švédske vlády tvrdohlavo trvali na tom, že masová migrácia nie je žiadny problém. Kritici týchto postojov boli označovaní za islamofóbov a rasistov. Jedinou politickou stranou, ktorá dlhodobo varovala pred islamizáciou krajiny, boli Švédski demokrati. Líder tejto partaje Mattias Karlsson koniec koncov premiérovi cez Facebook odkázal, že naivný bol len on sám a jeho koaliční partneri,“ spomína švédska novinárka a kritizuje aj mainstreamové médiá, ktoré podľa jej názoru bránili verejnosti dopátrať sa skutočného stavu vecí v oblasti prisťahovaleckej politiky.
Carlqvistová okrem toho poukazuje na správy internetového servera Dispatch International, ktorý informoval o práci pohraničnej polície na Öresundskom moste spájajúcom Švédsko a Dánsko. „Policajti podľa očitých svedkov vykonávali len náhodné kontroly totožnosti, a to navyše len u ľudí, ktorí zjavne neplánovali podať žiadosť o azyl. Táto skupina mohla prejsť bez prekážok a bez akejkoľvek kontroly. Skrátka boli dopravení do utečeneckého centra. Tam im síce odobrali odtlačky prstov, ale vzhľadom na absenciu dokumentov u väčšiny z nich bude aj tak nejaká približná identifikácia trvať celé mesiace. Šokujúce je, že sa medzitým mohli voľne pohybovať po celej krajine a radikáli medzi nimi tak mali čas naplánovať ďalšie útoky. Ako napríklad spomínaný Majid, ktorý mal dokonca v Bolidene svoj vlastný byt,“ čuduje sa novinárka.
„Namiesto toho, aby švédsky premiér po tom všetkom rozhodol o zatvorení hraníc, dožadoval sa prerozdeľovania utečencov po celej Európe. Krajiny, ktoré sa rozhodli ponechať svoje hranice uzavreté (okrem Švédska, Nemecka a Rakúska vlastne všetky), navyše označoval za nezodpovedné. Akoby nebol schopný pochopiť, že správať sa zodpovedne znamená chrániť svojich občanov a myslieť v prvom rade na ich životy,“ kritizuje Carlqvistová a ironicky konštatuje, že premiérove postoje mu nepomohli nejako výrazne zvýšiť popularitu. „Denník Metro zverejnil prieskum, podľa ktorého majú Löfvenovi sociálni demokrati podporu 21,4 percenta voličov, zatiaľ čo opoziční Švédski demokrati dosiahli rekordných 26,7 percenta. Okrem toho skončil premiér v rebríčku popularity súčasnej vlády na 24. mieste z 27 členov vlády,“ uvádza novinárka.
Prieskum tiež podľa Carlqvistovej ukázal, že Švédi považujú migračnú krízu za kľúčovú politickú otázku. „Od októbra sa počet takto zmýšľajúcich ľudí zvýšil o 8 percent na aktuálnych 64 percent. Ľudia si navyše začali viac uvedomovať, že vláda dáva prednosť udeľovaniu azylu pred ich bezpečnosťou a do Švédska by sa tak mohli dostať ďalší teroristi.
