„Osobne si nemyslím, že by mohlo zostrelenie ruského bombardéra tureckou armádou zapríčiniť tretiu svetovú vojnu. A to aj napriek tomu, že Turecko je vnímané ako najbližší spojenec USA. Diskusie o podobnom katastrofickom scenári osobne považujem za žart, aj keď s mrazivým podtextom. Myslím si, že to vystihol expert na Rusko Mark Galeotti, keď povedal, že NATO to nebude v žiadnom prípade chcieť hnať tak ďaleko. Rusko podľa jeho mienky nemôže bojovať vo viacerých diplomatických vojnách a Európa zjavne chce, aby bola Moskva súčasťou riešenia konfliktu v Sýrii a na Ukrajine. Konštatoval navyše, že ohľadom Turecka panuje mnoho obáv nad jeho plánmi a agendou v regióne,“ píše Fisher a za ďalší kľúčový faktor považuje skutočnosť, že sýrsko-turecké hranice sú príliš ďaleko od Ruska a Európy na to, aby to mala jedna alebo druhá strana brať „ako začiatok niečoho väčšieho“.
„Na turecko-sýrskych hraniciach neexistuje žiadne nebezpečenstvo pre NATO ani pre Rusko. Rusko nemá dôvod domnievať sa, že by Turecko uvažovalo o invázii. NATO zasa nemá žiadny dôvod veriť tomu, že Moskva má záujem rozpútať hybridnú vojnu ako na východnej Ukrajine. To znamená, že ani jedna strana si nemôže myslieť nič iné, než že išlo o ojedinelý incident. Rusi majú v Sýrii príliš málo zbraní a vojakov na to, aby mohli vyprovokovať akýkoľvek konflikt. To isté platí o amerických silách. Kľúčovým bodom je podľa môjho názoru skutočnosť, že Rusko ani NATO si o sebe nemyslia, že by druhá strana plánovala inváziu,“ píše Fisher a dodáva, že oveľa vážnejšie by bolo, keby sa tento incident odohral napríklad v Estónsku alebo Lotyšsku.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Fisher tiež poukazuje na to, že ruské lietadlá v uplynulých mesiacoch často porušovali vzdušný priestor NATO. „Dialo sa to predovšetkým v oblasti nad pobaltskými republikami. Ruské lietadlá dokonca narušili aj vzdušný priestor Veľkej Británie. Inými slovami, incident na tureckých hraniciach sa už v minulosti odohral mnohokrát. Ruské lietadlá vnikli do cudzieho vzdušného priestoru a okázalo ignorovali všetky varovania. Sily NATO na podobné ruské akcie nereagovali, pretože sú dosť rozumné na to, aby neostreľovali územie blízko ruských hraníc. Dúfajme, že si Rusko a NATO vezmú z tejto lekcie dostatočné ponaučenie, aby sa v budúcnosti vyhli prípadnej eskalácii a pnutiu v oblasti východnej Európy, kde je riziko vzniku ničivého konfliktu zatiaľ našťastie veľmi nízke. Ale nie také nízke, ako na turecko-sýrskych hraniciach,“ uzatvára Fisher.
Niektorí experti sa však domnievajú, že nešlo o ojedinelý incident, ale o zámer. Riaditeľ Americko-kurdskej informačnej siete (AKIN) Kani Xulam tvrdí, že Turecku ide o podkopanie úlohy Ruska v mierovom procese. „Zmierenie s prezidentom Asadom je to posledné, čo si prezident Erdogan želá. Turecký prezident by bol najradšej, keby sa k moci dostala an-Nusrá, pretože Ankara ju podporuje už dlhé roky. V ideálnom prípade by Erdogan uvítal, keby NATO naservírovalo Turecku Sýriu ako jeho vazala,“ hovorí Xulam. Podobný názor má aj geopolitický analytik Eric Draitser. „Turecko je na Rusko veľmi nevrlé, pretože ruské lietadlá zničili veľkú časť teroristickej infraštruktúry, ktorú Turecko pomáhalo od roku 2011 vybudovať. Radikálom navyše poskytovalo zbrane, zdravotnícky materiál a dopravu,“ uvádza Draitser.
