Nie je to tak dávno, čo v Starom Meste Bratislavy skapal pes. Ulice boli prázdne, nebolo kde kvalitne sa zabaviť. Turisti si cez deň prešli centrum a večer si užívali vo Viedni. Našinci sa drncali v lacných rytmoch tac-tac v Harleyi. Podnikov v centre bolo ako maku a okrem piva ponúkali biele a červené. Žiadna kvalitná hudba, žiadne stand-up komédie. Len zopár tackajúcich sa jednotlivcov, ktorí čúrali na rohy historických budov, lebo ulica bola taká prázdna, že sa nemali pred kým skrývať.
Srdce Bratislavy – Staré Mesto začalo biť až pár rokov dozadu. V lete ožilo festivalmi, v zime hudobnými klubmi, kde sa dalo fakt „kultúrne piť“. Začali sme sa podobať európskej metropole s jednou výraznou zvláštnosťou – väčšinu sociálne resetujúcich sa ľudí tvorili našinci. Na rozdiel od Viedne, či Prahy, kde bolo počuť angličtinu a japončinu. Turistom sa páči, že genius loci centra Bratislavy netvoria len budovy, ale aj domáci.
Teraz hrozí, že v Starom meste opäť skape pes. Starosta R. Števčík chce naplniť svoj predvolebný sľub a obmedziť otváracie hodiny podnikov, aby zabezpečil nočný kľud pre rezidentov. Staré Mesto rozdelil do troch zón, podľa ktorých majú prevádzky zatvárať buď o 22.00 alebo o 24.00 alebo trochu neskôr. Narysoval si števčíkove čiary a ak je prevádzka čo i len pár metrov za, bude musieť vypnúť hudbu o dve hodiny skôr. Starosta mení pravidlá hry počas hry a používa pri tom dvojaký meter, čo nie je ústavne fér.
Okrem toho chce podnikom zdvihnúť nájomné natoľko, že cena sa vyšplhá až na predajnú cenu za m2.
Tí, ktorí svoje podniky prevádzkujú ako práčky, prežijú. Ale tí poctiví, ktorí ponúkajú nejakú pridanú hodnotu, buď skončia alebo zdvihnú ceny tak privysoko, že našinec do centra nepáchne. Študenti možno využijú vlaky zadarmo a pôjdu sa zabaviť do Trnavy s hipsterským primátorom.
Rozumiem snahe vniesť do posudzovania otváracích hodín pre jednotlivé podniky poriadok a myslieť pri tom na obyvateľov pešej zóny. Ale to sa malo diať kompromisom medzi prevádzkarmi a rezidentmi, na spoločnom stretnutí s vedením mestskej časti. A nie ako to robí starosta, ktorý chce hľadať „dohodu“ až po tom, čo vypľuje návrh VZN, prínosný len pre jednu stranu a likvidačný pre druhú.
Starostu Števčíka, nezávislého s podporou Smeru, volilo vo voľbách len niečo viac ako 4000 Staromešťanov. Pri svojich návrhoch VZN o otváracích hodinách a cene prenájmu výrazne prekračuje limity svojho mandátu, lebo ako starosta zvolený 28% percentami oprávnených voličov chce zlikvidovať centrum mesta, ktoré je tu pre Staromešťanov, Bratislavčanov, Slovákov aj turistov. Nielen pre rezidentov, z ktorých mnohí možno ani nemajú trvalý pobyt v Starom Meste.
Starému Mestu hrozí, že tu skape pes. Možno by som nebola taká skeptická, nebyť mementa, ktoré pre mňa predstavuje Šafko – Šafárikovo námestie. Viete, pamätám si, koľko dlhých rokov som sa Šafárikovmu námestiu vyhýbala pre množstvo ľudských výkalov a súložiacich bezdomovcov v kríkoch. Až kým tam nevznikol kontajnerový projekt Šafko, ktorý prilákal mladých umelcov a mladých ľudí a skultúrnil tú stoku v centre mesta. Pán starosta ho vypratal ako údajnú čiernu stavbu v „bratislavskom mestskom parku“!!! . A keď projekt Šafko získaval cenu CE.ZA.AR od medzinárodnej poroty architektov, vo svojom FB statuse ho prirovnal k Paškovej vile. Zostalo po ňom rovnaké prázdno, aké hrozí Starému Mestu kvôli najnovšej aktivite prázdneho starostu.
Lucia Nicholsonová (SaS)
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na nicholsonova.blog.sme.sk.
