Člen strany Sloboda a Solidarita Martin Poliačik vníma udalosti posledných dní s nádejou. Napokon, tým nebola len Učiteľská kvapka krvi, ale aj iniciatíva kampaní A dosť, Chceme vedieť viac či Za živé univerzity. Aj napriek tomu všetkému vraj podľa neho existujú dva svety. O tom, aké to sú, bloguje na webe Denníka N.
Dva svety
Jeden svete začína podľa Poliačika tam, kde sa o problémoch hovorí nahlas, a druhý tam, kde sa všetko ignoruje. Hádajte, v ktorom sa nachádza Draxler. Je to práve ten druhý svet, ktorý sa začal podľa Poliačika napríklad už len tým, že minister neprišiel na diskusiu iniciatívy A dosť. „Ako zástupcovia politických strán pre oblasť školstva sme diskutovali a hľadali spoločnú víziu, ktorú slovenské školstvo tak veľmi potrebuje. Minister sa nezúčastnil, lebo mu asistenti nesprávne zapísali hodinu diskusie. Prišla hlava štátu, no minister rezortu nie,“ šokuje liberál, ktorý dodáva, že teraz už len ťažko niekto uverí Draxlerovým slovám o potrebe otvorenej diskusie.
Nominantovi vládnej strany, teda Draxlerovi, sa podľa Poliačika nedá veriť ani jeho výrok o potrebe presvedčiť spoločnosť, že do školstva musí ísť viac peňazí. Práve toto totiž minister uviedol na margo štvrtkových protestov učiteľov. „Vypustiť takéto slová práve v dobe, keď vláda predkladá rozpočet, v ktorom sa počíta s poklesom európskych peňazí na školstvo o 312 miliónov eur. Výdavky zo štátnych zdrojov sa síce zvýšia o sumu 45,8 milióna, ale len 20 miliónov z tejto sumy zhltnú vládne sociálne balíčky v podobe príspevkov na lyžiarske zájazdy a školy v prírode,“ kritizuje saskár. Podľa neho teda predložený rozpočet neukazuje, že by vzdelávanie malo byť pre súčasnú vládu prioritou.
Presviedčať nikoho nemusí
Liberál zároveň vymenúva, čo je v školstve nevyhnutné. Je to hlavne viac slobody pre učiteľov, peniaze na pomôcky a učebnice priamo do rúk učiteľov či štátne inštitúcie, ktoré učiteľov nešikanujú za to, ako vypisujú triedne knihy. Takisto je podľa neho potrebné pomáhať školám zvládať deti, ktoré majú nové potreby, množstvo podnetov a iný vzťah k autoritám. Na toto všetko však treba učiteľov aj slušne zaplatiť.
„To, že vláda zvýši platy učiteľov v rámci plošnej valorizácie platov štátnych zamestnancov, nestačí ani z ďaleka. Keď v hrubom dostane začínajúci učiteľ 586 eur, tak valorizáciou jeho plat narastie o 16 eur. Sme stále na míle ďaleko od toho, aby učitelia dosiahli ekonomický status, ktorý si zaslúžia,“ kritizuje ďalej Poliačik, ktorý Draxlerovi odkazuje, že nikoho presviedčať netreba. Hlavné je totiž začať niečo robiť so školstvom.
Celý blog Martina Poliačika si môžete prečítať TU
