Spočiatku pokojný pochod Aténami sa pred budovou gréckeho parlamentu a na ďalších miestach zvrhol na násilné rozbíjanie výkladov a ničenie všetkého, čo rozhnevanému davu stálo v ceste. V uliciach vyrástli barikády z horiacich lavičiek a smetných košov. Podľa polície boli nepokoje iba lokálne a protesty boli zväčša pokojné. O niečom inom však svedčia zábery, ktoré sa objavili v spravodajstve aj na internete. Polícia na viacerých miestach rozohnala skupinky výtržníkov slzotvorným plynom a obuškami.
Najväčší štrajk v roku
Štvrtkový generálny štrajk odborárov v Grécku bol najväčší v tomto roku. K protestom sa pridali takmer dve tretiny zamestnancov verejného sektora. „Odhadujeme, že sa do štrajku zapojilo najmenej 65 % a možno aj viac ako 70 % zamestnancov. Účasť na protestoch mimo Atén bola obzvlášť vysoká,“ uviedol Grigoris Kalomoiris pre britský denník The Guardian. Práve Kalomoiris sedí v ústrednej komisii jednej z najväčších odborových organizácií v Grécku, ktorá je známa pod skratkou ADEDY.
Veľký celonárodný štrajk, ktorým chceli odborári poukázať na podľa ich slov nesprávne opatrenia vlády premiéra Tsiprasa, nie je tento rok vôbec posledný. Odborári sa vyhrážajú, že protesty budú častejšie a masovejšie s blížiacim sa koncom roka. „Zima bude výbušná a toto je len začiatok,“ povedal Kalomoiris po skončení protestov. Podľa odborárov je celá grécka ekonomika na spadnutie. „Keď je priemerná mzda zoškrtaná o 30 %, všetky zárobky sú neprijateľne nízke a sociálny systém je pred kolapsom, tak nemôžeme zostať len tak sedieť,“ uviedol odborový predák.
Strety protestujúcich s políciou v uliciach Atén
Medzi dvoma mlynskými kameňmi
Grécka vláda na čele s premiérom Alexisom Tsiprasom to nemá s riešením enormných dlhov vôbec jednoduché. Na jednej strane je pod tlakom medzinárodných veriteľov, ktorí požadujú prijímanie úsporných opatrení, a na druhej strane sú tu Gréci, ktorí už majú dosť uťahovania si opaskov. „Situácia je tragická a čoskoro nás vláda dotlačí k ďalším daniam a škrtom, ktoré nie sú na nič dobré,“ tvrdí jedna z účastníčok generálneho štrajku.
Napriek nespokojnosti veľkej časti Grékov nemá vláda inú možnosť, než prijímať tvrdé opatrenia, ktoré požadujú veritelia z Medzinárodného menového fondu, Európskej centrálnej banky a členských krajín eurozóny. Gréckej vláde totiž visí na krku ďalší šibeničný termín. Do pondelka sa musí kabinet premiéra Tsiprasa dohodnúť s veriteľmi na ďalších úsporných opatreniach. Ak sa to vláde nepodarí, tak sa Atény nedostanú k 10-miliardovému balíčku pomoci pre grécke banky a môžu zabudnúť aj na ďalšiu pôžičku vo výške dvoch miliárd eur.
