Ako v utorok v rozprave uviedol poslanec za KDH Július Brocka, novú úpravu príspevku na podporu mobility za prácou víta. Terajší príspevok na presťahovanie za prácou je totiž viazaný len na zmenu trvalého pobytu. Poukázal pritom na to, že práve pre podmienku zmeny trvalého pobytu súčasný príspevok na sťahovanie za prácou využíva málo nezamestnaných. Podľa Brocku išlo o „nezmyselnú požiadavku“.
Poslanec za SaS Jozef Mihál podal pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by konatelia a spoločníci, či členovia dozorných rád obchodných firiem bez príjmu z tejto činnosti mohli byť zaradení do evidencie nezamestnaných na úrade práce. Ak by príjem z tejto činnosti mali, tak by ich úrad práce ako nezamestnaných nezaevidoval. V súčasnosti totiž podľa Mihála konatelia, spoločníci alebo členovia dozorných rád firiem nemôžu byť v evidencii nezamestnaných bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú z tejto činnosti príjem.
Príspevok na podporu mobility za prácou má byť po novom vo výške 80 % preukázaných výdavkov na bývanie, maximálne 250 eur mesačne počas šiestich mesiacov, pričom znevýhodneným uchádzačom o prácu má štát poskytovať príspevok aj ďalších šesť mesiacov, a to v sume najviac 125 eur mesačne. V súčasnosti sa príspevok na presťahovanie za prácou poskytuje jednorazovo vo výške najviac 1 327,76 eura.
Parlament prerokuje aj novelu zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa. Maximálna suma príspevku na starostlivosť o dieťa by sa mala od začiatku budúceho roka zvýšiť zo súčasných 230 eur na 280 eur, ak starostlivosť dieťaťu vo veku do troch rokov zabezpečuje súkromné zariadenie alebo fyzická osoba na základe živnosti. Zvýšiť by sa mala aj suma materskej dávky od začiatku budúceho roka zo súčasných 65 % na 70 % z hrubej mzdy zamestnanca, resp. z vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby.
