Madrid považuje snahy Katalánska o jednostranné vyhlásenie samostatnosti za protiústavné. Katalánsky parlament v Barcelone však jasnou väčšinou prijal rozhodnutie, ktorým „odštartoval proces vytvorenia katalánskeho štátu vo forme republiky“. Španielsky premiér Mariano Rajoy vyhlásil, že také niečo „nikdy nedopustí“.
Plány Kataláncov na osamostatnenie od zvyšku Španielska vyvolali okamžitú roztržku medzi autonómnou vládou regionálneho lídra Artura Masa a kabinetom premiéra Rajoya. „Sme pripravení použiť všetky legálne prostriedky, aby sme ochránili princípy demokracie,“ uviedol španielsky premiér. Jeho vyhlásenia však neurobia nič s výsledkom hlasovania katalánskeho parlamentu. Za naštartovanie procesu osamostatnenia zdvihlo ruku 72 zo 135 členov katalánskeho zákonodarného zboru.
Katalánci si osamostatnenie podľa šéfa regionálnej vlády Artira Masa odhlasovali sami v nedávnych voľbách. Politici teraz pracujú na tom, aby vytvorili základné inštitúcie potrebné na fungovanie nového štátu. Popri ministerstvách financií, obrany, sociálneho zabezpečenia a ďalšch vzniká aj nová katalánska ústava. Tento proces bude trvať 18 mesiacov. Po ich uplynutí budú mať Katalánci možnosť hlasovať o skutočnom osamostatnení a vzniku nového štátu.
Prečo chcú samostatnosť?
V prípade Katalánska sa ponúka otázka, prečo sa chce región na severe Španielska tak veľmi osamostatniť od zvyšku krajiny, ktorá sa neúspešne snaží bojovať s rekordnou nezamestnanosťou a stagnujúcim hospodárstvom? Katalánsko pričlenili k Španielsku začiatkom 18. storočia a množstvo Kataláncov tvrdí, že ich kultúra, tradície a jazyk sú odvtedy utláčané. V 70. rokoch minulého storočia sa z Katalánska stal jeden zo španielskych autonómnych regiónov, ale ani to tamojším ľuďom nestačí. V roku 2010 vybrala španielska vláda v Katalánsku takmer 62 miliónov eur na daniach, ale podľa miestnej samosprávy sa do katalánskej pokladnice vrátilo len niečo viac ako 45 miliónov eur. Bohaté Katalánsko preto už nechce podľa denníka The Telegraph ďalej živiť zvyšok Španielska.
