„V dlhodobom horizonte predstavujú utečenci pre Nemecko neuveriteľnú príležitosť. Vzhľadom na prebytok verejných rozpočtov a vynikajúcu situáciu na pracovnom trhu je práve teraz ideálny moment, ako sa tejto výzve postaviť,“ cituje britský denník významného nemeckého ekonóma. DIW pod jeho vedením včera vydal správu, ktorá síce pripúšťa isté počiatočné náklady na utečencov, ale do piatich až desiatich rokov sa vraj Nemecku všetko vráti. Ako Guardian uvádza, správa je chápaná ako reakcia na prevládajúci názor, že krajina sa v dôsledku neustávajúcej migračnej vlny nachádza pred zrútením. Samotný Fratzscher považuje všetky obavy za legitímne, ale politika otvorených dverí kancelárky Merkelovej vraj zmení tvár nemeckej spoločnosti k lepšiemu.
„Nemecko čelí demografickej kríze a podniky nemajú dostatočný počet pracovníkov, preto tu existuje pre utečencov jasný potenciál, z ktorého môže naša spoločnosť ťažiť,“ cituje britský denník jeho vyjadrenia a pridáva resumé podobnej správy iného nemeckého inštitútu, podľa ktorého pôsobia utečenci na nemeckú ekonomiku ako stimulačný program. Hlavný ekonóm Deutsche Bank David Folkerts-Landau je tiež presvedčený, že utečenci nemecké hospodárstvo posilnia. „Okrem toho tiež poskytne ich prítomnosť záruku, že bude súčasný blahobyt zachránený aj pre budúce generácie,“ uviedol Folkerts-Landau. Veľkú nádej vidia niektorí experti v tom, že väčšinu utečencov tvoria mladí ľudia. „Vzhľadom na to, že značná časť z nich má menej ako dvadsaťpäť rokov, predstavujú veľký potenciál,“ tvrdí riaditeľ Inštitútu pre výskum v oblasti pracovného trhu Joachim Möller.
Celý text v angličtine nájdete TU.
Oslovení ekonómovia na druhej strane odmietajú výzvy niektorých nemeckých politikov, že by mala byť zavedená špeciálna „utečenecká daň“ či zvýšená hranica odchodu do dôchodku, aby tak boli pokryté počiatočné náklady na ich integráciu. „Takéto opatrenia by boli kontraproduktívne a len by posilnili obavy nemeckej populácie, že si krajina nemôže toľko migrantov dovoliť prijať, že nám kradnú naše pracovné miesta a znižujú mzdy. V súčasnej chvíli je oveľa ľahšie získať politickú podporu tým, že obavy z utečencov ďalej zvyšujete,“ varoval Fratzscher, ktorému sa nepáči, že veľa ekonómov sa obáva o migračnej kríze hovoriť. „Len málo z nich sa odváži na túto tému verejne prehovoriť. Téma je skutočne veľmi emocionálna a čokoľvek poviete, môže niekto iný kritizovať. Keď už, tak sa hovorí len o tom, koľko nás utečenci stoja práve teraz a nesústredíme sa na budúcnosť,“ konštatuje Fratzscher.
Podľa odhadov stojí každý utečenec Nemecko asi 12-tisíc ročne dodovtedy, kým sa rozhodne o jeho žiadosti o azyl. Celkové náklady v tomto roku na migračnú krízu sú desať miliárd, čo predstavuje 0,3 % nemeckého HDP. Aj napriek tomu trvá šéf Inštitútu pre ekonomický výskum na tom, že tieto náklady je krajina schopná uniesť. „Máme teraz prebytok vo výške pätnástich miliárd eur a to isté platí aj pre ďalší rok.“ Z finančného hľadiska má vláda pri riešení migračnej krízy k dispozícii značný priestor. Bez dostatočného počtu migrantov príde nemecký pracovný trh v budúcej dekáde o 4,5 milióna pracujúcich. K dispozícii teda bude veľa pracovných pozícií a firmy už teraz hľadajú mnoho kvalifikovaných i nekvalifikovaných pracovníkov. Počas najbližších desiatich rokov sa jasne ukáže, že utečenci sú ekonomickým prínosom. A to nehovorím ako optimista, ale ako ekonóm, ktorý si to dokáže spočítať,“ tvrdí Fratzscher.
Na druhej strane aj on pripúšťa, že nie je v tejto chvíli úplne zrejmé, koľko nakoniec utečencov príde, ako rýchlo sa dokážu začleniť do spoločnosti, a kedy získajú potrebnú kvalifikáciu. Štúdia DIW počíta s príchodom jedného milióna utečencov v tomto roku, podobného počtu v roku nasledujúcom a potom každým rokom s pol miliónom utečencov až do konca roka 2018. Hlavným predpokladom potom je, že 40 % z nich zostane v Nemecku aspoň dvadsať rokov, „ale aj keby sa vrátili po štyroch rokoch, nemali by sme to považovať za nič zlé na investíciách do integrácie, vzdelávania a odbornej prípravy ľudí. Vítaný impulz by tiež zaznamenalo stavebníctvo, pretože by sa začali stavať nové škôlky, školy a sociálne byty. Migračnú krízu považujem za zásadný posun v uvažovaní o ekonomike a našej krajine. Musíme si uvedomiť, že je potrebné teraz investovať a do desať, dvadsať alebo tridsať rokov sa nám to všetko oplatí,“ uzatvára Fratzscher.
