Podľa odhadov je v Rusku až 20 miliónov sunitských moslimov, z ktorých mnohí, prirodzene, sympatizujú so sunitmi, ktorých Rusko bombarduje. Asadov režim totiž ovládajú Aláviti, ktorí sú, zjednodušene povedané, odnožou šiítskej vetvy islamu. Asadovi a Putinovi spojenci v regióne, Irán a Irak, sú tiež šiítmi ovládané štáty. S tými Rusko ešte pred svojou intervenciou vytvorilo spoločné riadiace a spravodajské centrum v Bagdade. Islamský štát ako aj takzvanú umiernenú opozíciu tvoria naopak moslimovia sunitského vierovyznania. Či chce, alebo nie, Putin tak fakticky vyhlásil vojnu sunitským Arabom, ktorí sú vedení Saudskou Arábiou a podporovaní Spojenými štátmi.
Proti vlastným?
Pre Rusko táto skutočnosť znamená nemalý problém. Väčšina ruských sunitských moslimov žije na severnom Kaukaze, na ktorom historicky dochádza k pravidelným moslimským protiruským povstaniam. Čečensko bolo v 90. rokoch svedkom dvoch takýchto konfliktov. Ostatné republiky ako napríklad Dagestan alebo Ingušsko naďalej čelia islamistickým povstalcom. Miestni klerici dávajú kázne, v ktorých vyjadrujú sympatie s Islamským štátom, pričom na ich výzvy reagovalo asi 2400 ruských moslimov. Sympatizantov kalifátu je v Rusku minimum, kroky Putina v Sýrii však nie sú po chuti ani mnohým umierneným sunitom. „Nevieme, koho bomby trafili…, ak však ruské lietadlá strieľajú na jednu z dvoch bojujúcich strán konfliktu a nie na pozície Islamského štátu, tak takéto kroky nie sú odôvodnené,“ povedal pre BBC o ruskej intervencii ruský muftí Nafigulla Aširov. „Bude to mať dôsledky pre Rusko, Islamský štát na to bude v Rusku reagovať,“ konštatoval zasa istý mladý Čečenec.
Moslimské Rusko
Ruská vláda sa snaží byť s moslimami v krajine zadobre. Islam je po boku pravoslávia, judaizmu a budhizmu štátom oficiálne uznaný ako tradičné ruské náboženstvo, vyučuje sa na štátnych školách a v armáde slúžia moslimskí vojenskí klerici. Rusko sa dokonca stalo členom Organizácie islamskej spolupráce, ktorá združuje moslimské krajiny, pričom na pôde OSN kritizuje západné štáty, ktoré „dovoľujú médiám publikovať karikatúry Mohameda“.
Svojský prístup Ruska k islamu si získal pozornosť svetovej verejnosti aj koncom septembra, keď Putin otvoril v Moskve najväčšiu mešitu na starom kontinente. Udalosti sa zúčastnili moslimskí klerici a lídri moslimských krajín z celého sveta. Nechýbal turecký premiér Recep Tayyip Erdogan či palestínsky vodca Mahmúd Abbás. Vo svojom prejave vtedy Putin apeloval na „pravé hodnoty islamu“. „Právom môžeme povedať, že sme následníkmi nielen Sovietskeho zväzu, cárskej ríše, Moskovskej a Kyjevskej Rusi, ale aj Volžského Bulharska, Zlatej hordy a kaukazských štátnych útvarov, vytvorených ešte súčasníkmi proroka Mohameda,“ konštatoval Putin pred tým, ako si vyzul topánky a vstúpil do mešity, nasledovaný svojimi hosťami.
Zjazvená minulosť
V 19. storočí viedlo Rusko krvavé vojny proti kaukazským moslimom, ktorí sa nechceli podrobiť moci cára. Počas druhej svetovej vojny vysťahoval Stalin moslimských krymských Tatárov na Sibír z obavy, že sympatizujú s nacistickým Nemeckom. Islamistický terorizmus a severokaukazský separatizmus trápi Rusko fakticky už od rozpadu ZSSR. Staré rany sú nateraz zacelené, nie je však vylúčené, že sa ich podarí otvoriť aj pre ruskú intervenciu v Sýrii. Putin totiž môže svojou politikou na Blízkom východe nahnevať ruskú moslimskú populáciu a rozdúchať tak vášne, ktorým sa od začiatku snažil vyhnúť. Preto je ruská intervencia takým riskantným krokom.
