„Poľsko prijíma iba obmedzený počet ľudí a to považujem za znepokojujúce,“ uviedol šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem. „Pomáhame budovať Poľsko a oni by na oplátku mali prijať viac žiadateľov o azyl,“ zdôraznil. Nové členské krajiny, vrátane Slovenska, by podľa predsedu Euroskupiny mali intenzívnejšie prispieť k riešeniu utečeneckej krízy.
Takto Dijsselbloem reagoval na minulotýždňové volebné víťazstvo euroskeptickej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť, ktorá má dostatok mandátov, aby vládla sama.
Také iné prerozdelenie
Šéf euroskupiny si myslí, že EÚ môže žiadať určité protislužby. „Inak by sme mali azda časť rozpočtu EÚ, ktorá cez fondy smeruje napríklad do Poľska, Českej republiky a Maďarska, využiť na financovanie starostlivosti žiadateľov o azyl v Turecku,“ citovala sociálneho demokrata holandská tlačová agentúra ANP.
Podobný názor nedávno oznámil napríklad nemecký vicekancelár a šéf vládnej sociálnej demokracie Sigmar Gabriel, naopak kancelárka Angela Merkelová takýto postup odmietla. Hovorca Európskej komisie už skôr upozornil, že k takému opatreniu chýba právny rámec.
Maďarské Poľsko
Konzervatívna euroskeptická strana Právo a spravodlivosť získala v nedeľňajších parlamentných voľbách 37,6 percenta hlasov, čo jej zabezpečilo 235 kresiel v 460-člennom parlamente. Stredopravá proeurópska strana Občianska platforma, ktorá v Poľsku vládla uplynulých osem rokov, získala 24,1 percenta. Poľské voľby nie sú začiatkom, ale pokračovaním víťazného ťaženia poľských konzervatívcov. Úspech dosiahli aj v marcových prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazil ich kandidát Andrzej Duda.
Európskym politikom však víťazstvá strany Právo a Spravodlivosť naháňajú hrôzu. Predseda strany PiS a bývalý premiér Jaroslaw Kaczynski sa netají ostrou protiimigračnou politikou, predovšetkým voči moslimským prisťahovalcom. Tí podľa neho ohrozujú poľský katolícky spôsob života a prinesú do Poľska nové choroby a parazity. Maďarského premiéra Viktora Orbána označuje za svoj idol a hovorí, že z Varšavy spraví druhú Budapešť. Všeobecne sa preto očakáva, že Poľsko sa spojí s krajinami V4 v ich odpore proti prijímaniu imigrantov.
Fašistická stredná Európa?
Priam katastroficky však poľské voľby vníma editor Respektu Martin Šimečka, ktorý vo svojom komentári pre Denník N konštatuje, že „slovenská, česká, maďarská a poľská spoločnosť sa náhle, v reakcii na utečeneckú krízu vo svojej väčšine premenila na fašistickú“.
Zároveń dodáva, že má „istú nádej, že spoločnosti v strednej Európe sa fašizmu v nejakej fáze vzdajú, keď zistia, že liberálny Západ je silnejší… alebo keď zistia, že nenávisť k utečencom, humanistom, liberálom a ďalšej zberbe všetkého druhu ich nerobí šťastnejšími… Prvým krokom by malo byť priznanie, že fašizmus nie je nadávka ani pokus o urážku, ale definícia súčasného stavu“.
Prečo si toto všetko Šimečka myslí? „Nebudem sa teraz do tejto argumentácie púšťať,“ píše vo svojom komentári novinár.
Blaha v protiútoku
Do Šimečku sa následne tvrdo pustil poslanec Smeru Ľuboš Blaha. „No nebudem sa do tejto argumentácie púšťať. Bravó, brilantný argument, lepší by nevymyslel ani ten najposlednejší nácek: no, skrátka, keď niekoho nenávidíte, netreba argumenty, nie je čo riešiť. Mimochodom, hodiť do vreca takmer celú strednú Európu (´vo svojej väčšine´) a označiť ju za fašistickú, to je priam učebnicový príklad jednej ideológie, neviem si narýchlo spomenúť na jej názov, pomôžte mi – tí, ktorí celé národy hádžu do jedného vreca, urážajú a ponižujú, nenávidia, paušalizujú, nesnažia sa pochopiť, iba šíria zlobu, akože sa to volajú – aháá, už viem, fašisti… áno, fašisti,“ rozčuľuje sa Blaha na svojom facebookovom profile.
Blaha tvrdí, že editor Respektu používa štandardný fašistický argument, ktorý surovo urazil Slovákov, Čechov, Maďarov a Poliakov. „Predpokladám, že hneď po tomto odgrcnutí si Šimečka nechal na rameno vytetovať hákový kríž s nadpisom German Power a teraz klábosí s východonemeckými náckami o tom, akí sú tí Stredoeurópania “vo svojej väčšine” menejcenní,“ dodáva poslanec.
