Európa sa podľa Görlacha pohybuje smerom doprava a ani Nemci vraj nie sú voči extrémistickým ideám úplne imúnni, hoci tunajšie „krajne“ pravicové strany zatiaľ nedosiahli také úspechy ako vo Francúzsku, Holandsku, Dánsku či naposledy vo Švajčiarsku. „V každom prípade sa tiež Nemecko utápa v chaose, pretože pokusy kancelárky Merkelovej nájsť riešenie súčasnej krízy zlyhali.
Nemecká kancelárka sa prísne usiluje o prekonanie národného sentimentu. Prijímanie utečencov považuje za hlavnú úlohu pre celý európsky kontinent. Mnoho Nemcov s ňou súhlasí, že by sa krajina mala na určité obdobie postarať o utečencov. Jej projekt spočívajúci v potlačení národných štátov v prospech zjednotenej Európy je však pochovaný pod vrstvou vzájomného hašterenia a nedôvery. Opätovné zavedenie hraničných kontrol je najviditeľnejším prejavom choroby, ktorá má oveľa hlbšie základy,“ napísal Görlach v texte publikovanom v Huffington Post.
Obraz „veľkej nemeckej kancelárky“, ako Merkelovú s nadsádzkou Görlach označuje, je vzhľadom na konfrontáciu s voličmi aj straníckymi kolegami stále matnejší a ona bude podľa jeho názoru čoskoro odstavená od vesla. „V tomto smere jej príliš neprospela ani návšteva Ankary, kam odišla prezidentovi Erdoganovi ponúknuť finančnú aj nefinančnú podporu, ak krajina nebude púšťať utečencov zo svojich táborov do Európy. Merkelová je tak teraz závislá od dobrej vôle muža, ktorý tlačí svoju krajinu do občianskej vojny, lebo v posledných voľbách nezískal absolútnu väčšinu.
Erdogan je islamista a prístupové rokovania s EÚ chce len využiť na podkopanie sekularizmu v Turecku a jeho nahradením islamským systémom,“ píše Görlach.
Celý text je vám k dispozícii TU.
Nemecká kancelárka podľa Görlacha zostáva stoicky pokojná, pretože úspešnú integráciu ľudí vyznávajúcich odlišnú kultúru do Európy považuje za ideálny spôsob, ako prekonať nacionalizmus. „Jej vysneným cieľom je ukázať, že naše hodnoty sú univerzálne. To je veľký projekt, ktorého je mnoho Nemcov pripravených sa chopiť. Verejná administratíva je však naň absolútne nepripravená a pre mnoho konzervatívcov je táto úloha až príliš,“ tvrdí Görlach a poukazuje na silnú pozíciu šéfa bavorskej CSU Horsta Seehofera, ktorý vraj teraz drží opraty súčasnej krízy.
„Kedykoľvek môže so svojou stranou odísť z vlády a spôsobiť tak pád kabinetu Merkelovej. Podľa niektorých zdrojov už dal Merkelovej týždeň na to, aby sa všetko posunulo iným smerom, inak vo svojej funkcii skončí,“ konštatuje Görlach a dodáva, že osud nemeckej kancelárky skutočne visí na vlásku.
Politický komentátor amerického denníka The Wall Street Journal John Vinocur dochádza k podobným záverom ako Görlach. Tvrdí, že nemecká kancelárka robí, ako by jej politika nemala s migračnou krízou na Blízkom východe nič spoločné. „Jej voliči niečo také však absolútne neberú. Merkelová tak stráca svoju moc i prestíž, lebo Nemecko a jeho kancelárka mali vzhľadom na svoj stav veľa možností, ako zastaviť rozpad Sýrie a šírenie migračnej krízy do Európy,“ píše Vinocur a poukazuje na mierne zarážajúcu odpoveď Merkelovej na otázku v jednom rozhlasovom programe, kde sa jej pýtali, ako jej napadlo prijať do krajiny neobmedzený počet utečencov. „Mám rovnaký názor ako kardinál Reinhard Marx, ktorý povedal, že je to vôľa Pánova,“ odpovedala podľa Vinocura Merkelová.
Celý text v angličtine je TU.
Ako však Vinocur poznamenáva, nemeckí voliči odmietajú zo svojej krajiny urobiť „morálnu veľmoc“ a dávajú prednosť stabilite a bezpečiu. „Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky súhlasí len 32% Nemcov s jej názorom, že krajina je pripravená zvládnuť nápor stoviek tisíc sýrskych a irackých moslimov. V súčasnej chvíli sa počíta s tým, že by ich mohol do konca roka doraziť až jeden milión,“ uvádza Vinocur. Je otázkou, či môže politickú budúcnosť Merkelovej zachrániť zrýchlený proces deportácie neúspešných žiadateľov o azyl. Nemecké úrady podľa správ nemeckých médií zintenzívnili rokovania s krajinami, kam by mali utečencov vrátiť, a tiež upravili niektoré existujúce procesy. Odvolanie proti neudeleniu azylu je skrátené zo šiestich na tri mesiace a vláda zostavila zoznam tzv. bezpečných krajín, ktorej obyvateľom nebude automaticky priznané právo na azyl.
