Obete holokaustu prachom nezapadnú. Zostavujú celý ich zoznam, meno po mene, obeť po obeti

    0
    Igor Rintel, Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR (ÚZ ŽNO) (Autor: SITA)

    Pracovníci strediska o projekte informujú práve v čase, keď si pripomínajú 10. výročie svojho vzniku. „V prípade projektu ide o územie Slovenska v dnešnej podobe, čo v sebe zahŕňa slovenský i maďarský príbeh,“ vysvetlil. Dáta z územia bývalého slovenského štátu stredisko už má, údaje o území, ktoré patrilo Maďarsku, zatiaľ nie.

    Informácie a potrebné dáta získavajú pracovníci z viacerých zdrojov. Ide o súpis Židov z roku 1942, zachované transportné zoznamy z rovnakého roku, súpis Židov z rokov 1943 a 1944 ako aj tzv. Knihy mŕtvych z táborov Auschwitz a Majdanek. „Tie čiastočne obsahujú údaje o obetiach, aj keď nie o všetkých, no o tých, ktorých dokumentácia sa zachovala,“ povedal Hlavinka.

    Vo vojnovom slovenskom štáte žilo približne 90-tisíc Židov, poznamenal Hlavinka. Konečný výsledok by mala podľa neho tvoriť databáza s údajmi o 70-tisícoch obetí holokaustu, a teda o 57-tisícoch deportovaných v roku 1942, v rokoch 1944/45 a zavraždených na území slovenského štátu. Dokumentačné stredisko holokaustu potrebuje ešte získať transportné zoznamy z rokov 1944/45 od zahraničných partnerov. „Tento projekt je našou hlavnou prioritou,“ upozornil. Ako ho doplnila riaditeľka strediska Monika Vrzguľová, do databázy vkladajú v súčasnosti i údaje o preživších. „Ide o časovo náročný proces vkladania a precizovania údajov. Záznamy o obetiach sú radené abecedne a vkladanie údajov o preživších je momentálne pri písmene G,“ vysvetlila.

    V budúcnosti stredisko plánuje rozšíriť databázu aj o údaje o obetiach z tých častí Slovenska, ktoré po novembri 1938 pripadli Maďarsku. „Naším primárnym zámerom bolo zverejniť databázu obetí holokaustu na našej webovej stránke, no v súčasnosti platný zákon o ochrane osobných údajov nám to neumožňuje,“ vysvetlilo stredisko.

    Dokumentačné stredisko holokaustu vzniklo v roku 1999 ako projekt Židovskej náboženskej obce v Bratislave a Nadácie Milana Šimečku. Jeho iniciátorkou bola Hilda Hrabovecká, ktorá prežila holokaust. „Ako 17-ročná bola v prvom transporte, ktorý odišiel zo Slovenska do Auschwitzu,“ vysvetlila Vrzguľová. Následne sa zo strediska stalo v roku 2005 občianske združenie pri Ústrednom zväze židovských náboženských obcí na Slovensku. Medzi jeho úlohy patrí napríklad výskum, dokumentácia, publikačná činnosť, ale aj adekvátne formy pripomínania. Stredisko pracuje i na iných projektoch. Možno spomenúť napríklad projekt s názvom Židovské kultúrne dedičstvo, ktorý je určený pre žiakov stredných škôl alebo projekt Engerau – Zabudnutý príbeh Petržalky. Ide o výstavu, ktorá je stále dostupná v Židovskom komunitnom múzeu.

    - Reklama -