Referendum sa v obci začalo o 7:00, volebné okrsky sa zatvorili o 19:00. Občania oprávnení hlasovať odpovedali na otázku „Ste proti zriadeniu dočasného utečeneckého tábora v budove STU v obci Gabčíkovo?“
Ministerstvo nemá povinnosť sa výsledkami hlasovania riadiť
Ako však pre agentúru SITA uviedla Michaela Paulenová z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra, miestne referendum v obci je samosprávnou pôsobnosťou, do ktorej rezort nie je oprávnený zasahovať a nemá ani povinnosť sa jeho výsledkami riadiť. V tomto prípade pôjde podľa rezortu o dočasné, niekoľkomesačné ubytovanie ľudí, ktorí sú v azylovom procese v Rakúsku a po jeho ukončení pôjdu späť. Minister vnútra Robert Kaliňák podpísal 21. júla s rakúskou rezortnou kolegyňou Johannou Miklovou-Leitnerovou dohodu o dočasnom ubytovaní 500 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Prídu do Gabčíkova z rakúskeho tábora Traiskirchen. Dohoda platí na dva roky.
Štátna moc nerešpektuje právoplatné referendum
Ústavný právnik Peter Kresák tvrdí, že išlo o referendum proti rozhodnutiu verejnej moci. Ako povedal pre agentúru SITA, problém vidí skôr v tom, že štátna moc nerešpektuje právoplatné referendum, a v tom, že nemáme právnu úpravu, ktorá by zaväzovala vykonať výsledky miestneho referenda, či nejaký orgán verejnej moci, ktorý by rozhodnutie z platného miestneho referenda vykonal.
V minulosti už jedno referendum akceptované nebolo
Kresák, ktorý v minulosti pôsobil ako ústavný sudca, bol zástupcom SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu či právnikom Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v SR, poukázal v tejto súvislosti na prípad obce Tešedíkovo. V Tešedíkove sa občanom podarilo dvakrát s úspechom zorganizovať miestne referendum na zmenu názvu Tešedíkovo na Pered, ktorý predtým dedina používala viac ako 700 rokov. Slovenská vláda však žiadosti nevyhovela a so zmenou názvu nesúhlasila s odôvodnením, že historický názov Pered dnes nie je súčasťou štátneho jazyka.
