Ako Meššová pokračovala, riaditeľ Migračného úradu ministerstva vnútra Bernard Priecel ich ako zástupcov občianskej spoločnosti vyzval, aby viac komunikovali s verejnosťou v Gabčíkove o referende a jej odmietavých postojoch. „Vychádzajúc z toho, že verejnosti sa viac dostávajú do povedomia negatívne stránky migrácie a utečeneckej problematiky, ponúkli sme starostovi Gabčíkova aj spoluprácu pri komunikácii s verejnosťou, komunikácii pozitívnych stránok migrácie a pri búraní mýtov o utečencoch,“ vysvetlila.
Obec nemá dostatok informácií
Práve na základe komunikácie s obecným úradom Liga za ľudské práva zistila, že obec nemá dostatok informácií. „Nedostatočné informovanie a komunikáciu ako aj nezapojenie obyvateľov Gabčíkova do hľadania optimálneho riešenia považujeme za nešťastné,“ upozornila právnička ligy Barbora Meššová. Ministerstvo vnútra by nemalo podľa nej podceňovať spôsob, akým s verejnosťou o prijímaní utečencov komunikuje. Nezáujem o obyvateľov Gabčíkova považuje liga za jeden z ďalších nezvládnutých krokov rezortu vnútra v tejto oblasti. Ignorovanie obyvateľov, ktorých sa riešenie priamo dotýka, podporuje vo verejnosti negatívne, ba priam odmietavé nálady a podľa mimovládky aj podstatne prispelo k iniciatíve obyvateľov, ktorá vyvrcholí v nedeľu hlasovaním v miestnom referende.
V Gabčíkove už utečenci boli a žiadne problémy sa neobjavili
Podľa Ligy za ľudské práva je pochopiteľné, že obyvatelia sa obávajú, pretože nevedia, čo bude realizácia konkrétneho opatrenia vlády pre ich každodenný život znamenať. Na druhej strane majú dlhoročnú skúsenosť s prítomnosťou žiadateľov o azyl na území svojej obce, pripomenula Meššová s tým, že drvivá väčšina utečencov bola bezproblémová a spolužitie mnohých národností na území jednej obce bolo unikátnym príkladom. „Poznáme mnohých úspešných utečencov, ktorí prešli pobytom v tábore v Gabčíkove, uspeli na Slovensku, ostali tu a sú integrovaní, šťastní a vďační za šancu, ktorú im poskytli obyvatelia Slovenska, vrátane obyvateľov Gabčíkova. Neexistuje dôvod sa domnievať, že by títo utečenci, respektíve žiadatelia o azyl, ktorí majú prísť dočasne z Rakúska, boli iní ako tí, ktorí ubytovaním v azylovom tábore v Gabčíkove prešli v minulosti,“ vysvetlila pre agentúru SITA.
Referendová otázka je zvláštna
Referendová otázka, tak ako je položená, sa týka v prvom rade práva na súkromné vlastníctvo a spôsobu jeho realizácie vlastníkom, Slovenskou technickou univerzitou, pripomenula Barbora Meššová. „Do vlastníckeho práva môžu tretie osoby alebo štátne orgány zasahovať len výnimočne, ak ide o ochranu verejného záujmu alebo o ohrozenie práv iných. Referendum sa pri takto formulovanej otázke usiluje o obmedzenie vlastníka v spôsobe nakladania so svojou nehnuteľnosťou v súlade s názorom verejnosti vyjadreným v referende, a teda názorom, ktorý podporuje alebo odmieta prijatie utečencov,“ priblížila.
Bude výsledok referenda v rozpore s Ústavou SR?
Keby sa referendum podľa nej priamo pýtalo obyvateľov, či súhlasia s prijatím utečencov na našom území, išlo by jednoznačne o referendum zasahujúce do základných práv a slobôd, ktoré utečencom priznáva medzinárodné právo. Právnička tvrdí, že v prípade úspechu plebiscitu by jeho výsledkom bola formulácia verejného záujmu, ktorého podstatou je odmietnutie žiadateľov o azyl, resp. utečencov, a pre ktorý je potrebné vlastníka obmedziť v realizácii jeho práva. „Takéto definovanie verejného záujmu, aj keď pochádzajúce z referenda, nemožno chápať ako nesúvisiace s ochranou ľudských práv, a preto by bolo v rozpore s Ústavou SR,“ dodala na záver.
