„Preto lídrov EÚ v nedeľu čaká ťažké, no veľmi potrebné rozhodnutie na ukončenie marazmu, ktorý predvádza grécka vláda,“ doplnil Švejna. Zároveň by tento prípad Grécka mal byť podľa neho poučením pre fungovanie eurozóny ako celku. „Grécko dlhodobo neplnilo Maastrichtské kritériá , navyše do Bruselu roky posielalo falošné údaje o výške deficitu,“ uviedol Švejna. Po tejto skúsenosti by podľa neho naša vláda mala presadzovať sprísnenie pravidiel pre členov eurozóny.
Vláda má predovšetkým obhajovať naše ekonomické záujmy
Most-Híd vidí dva kľúčové momenty, nad ktorými je potrebné zamyslieť sa s ohľadom na budúcnosť a stabilitu eurozóny. „Je potrebné sa vrátiť k dôslednému dodržiavaniu Maastrichtských kritérií, aby napríklad krajiny v horizonte troch rokoch naštartovali systémové zmeny na ich dodržiavanie. Kto nie je schopný alebo ochotný tieto kritériá dodržiavať, musí jednoducho eurozónu opustiť,“ pomenoval prvý návrh Švejna.
Podľa neho žiaden spolok nemôže fungovať bez toho, aby sa dodržiavali jeho základné pravidlá. „Druhým návrhom je zabrániť neúmernému zadlžovaniu sa v hociktorej členskej krajine. Na to je potrebné, aby v každej krajine bol prijatý zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak ako to urobilo Slovensko pred necelými štyrmi rokmi,“ doplnil Ivan Švejna. Vláda na čele s premiérom Robertom Ficom musí podľa Švejnu obhajovať predovšetkým naše ekonomické záujmy. „Som presvedčený, že krajiny, ktoré nechcú robiť doma reformy a pritom žiť z cudzích peňazí, nemajú čo v eurozóne hľadať,“ dodal Švejna.
Európske rokovania o gréckej kríze sú neefektívne
Europoslanec Pál Csáky (SMK) považuje európske rokovania o gréckej kríze za neefektívne, pretože nesú v sebe aj ďalšie prvky potenciálnej nestability EÚ v budúcnosti. „Tak, ako bola chyba akceptovať Grécko ako člena eurozóny, teraz je chyba pristupovať k rokovaniam s prehnanou mäkkosťou a toleranciou. Grécky premiér sa správa ako nezodpovedný tínedžer, ktorý našiel novú hračku: moc,“ povedal Csáky. Podľa neho je čoraz jasnejšie, že rozumie len sile a prílišnú toleranciu partnerov chápe ako prejav slabosti. „Ak súčasná grécka vláda hrá na odchod z eurozóny, každému musí byť jasné, že žiadny európsky politik a žiadna európska inštitúcia tomu nemôže zabrániť. Akékoľvek naivné vyhlásenia o ďalšej pomoci gréckemu ľudu sú neopodstatnené,“ konštatoval Csáky.
Premiér podceňuje občanov SR
Za budúcnosť Grécka je podľa europoslanca zodpovedná predovšetkým grécka vláda, a ak sa vláda Grécka rozhodne pre vystúpenie z eurozóny a znovuzavedenie vlastnej meny, v tomto procese je potrebné im pomôcť. „V tejto súvislosti vyznievajú verejné vyhlásenia slovenského premiéra Roberta Fica ako neodborné, resp. nečestné. Eurozóna sa dostala do situácie, v ktorej dobré riešenie už neexistuje. Nech sa prijme akékoľvek riešenie, bude sa to týkať aj Slovenska, ako člena eurozóny a ďalšie provinčné slovné cvičenia slovenského premiéra sú len dôkazmi o tom, že hlboko podceňuje občanov SR, resp. nechápe európske procesy,“ vyhlásil Csáky.
