Berlínsky múr patril k symbolom studenej vojny a rozdelenia Berlína, Nemecka i Európy. Mesto Berlín delila na západnú a východnú časť do 9. novembra 1989.
Berlínsky primátor Michael Müller dnes položil veniec kvetov k ústrednému pomníku obetí na ulici Bernauer Straße a zúčastnil sa aj na modlitebnom zhromaždení v protestantskej kaplnke zmierenia, ktorú postavili v bývalom pohraničnom pásme.
Berlínsky múr začali stavať ozbrojené zložky bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) 13. augusta 1961. Už od 12. augusta 1961 mali príslušníci ozbrojených síl NDR rozkaz použiť zbrane proti osobám usilujúcim sa o útek z Berlína cez múr. Prvého utečenca Güntera Liftina zastrelili vojaci 24. augusta 1961, posledného, Chrisa Guefforyho, údajne 6. februára 1989.
Výstavba múru súvisela s povojnovou situáciou v Nemecku, ktoré bolo na základe dohôd štyroch víťazných veľmocí (Sovietsky zväz, USA, Británia, Francúzsko) rozdelené do štyroch okupačných zón a hlavné mesto Berlín do štyroch sektorov – zón vplyvu.
Berlínsky múr mal celkovú dĺžku 165 kilometrov (45 kilometrov bola hranica medzi Východným a Západným Berlínom, zvyšok tvorila hranica medzi Západným Berlínom a spolkovou krajinou Brandenbursko). Odchody občanov NDR na Západ sa podstatne sťažili.
Múr definitívne “padol” až 9. novembra 1989 pod tlakom masových protestov občanov bývalej NDR. Dodnes sa z neho zachovali iba menšie úseky.
Rozhodnutiu o jeho likvidácii predchádzali stupňujúce sa protesty angažovanej verejnosti a utečenecká vlna, ktorá už od leta 1989 znepokojovala aj predstaviteľov spriatelených krajín, vrátane bývalého Československa.
Agentúra DPA uviedla, že počet ľudí, ktorí prišli o život na 1400 kilometrov dlhých hraniciach medzi východným a západným Nemeckom, je ešte stále predmetom vyšetrovania.
