Trápi ma, keď sa ľudia tvária, že sú ovce. Myslia si, že sa niečo zmení, keď budú čušať. A zneužívanie moci médiami… Takto to vidí youtuber Ondrej z Košíc

Mám za sebou stovky videí, ktoré som točil pre rôzne kanály, prípadne ostali v archíve. Témami boli väčšinou cestovanie, zdravá strava, životný štýl a filozofia.

Vy nie ste podľa mňa klasický youtuber. Keď som videl videá tých najúspešnejších na trhu, boli plytké, doslova o ničom, zapla sa kamera a čakalo sa, čo sa samo stane. Nepripravené, rozmer ani nie 1D. Myslel som si, že problém je v mojom veku, že im nerozumiem. Potom som zrazu natrafil na vás a zistil som, že to môže byť aj iné…

Na rozdiel od iných “youtuberov” ja zapínam kameru, až keď mám silnú potrebu sa s niečím vážnym zdôveriť svetu. Aj zabávať ľudí je potrebné. Plytvanie časom zmysel nemá.

Sú títo typickí youtuberi pre vás konkurenciou? Alebo ich neriešite a idete si svoje?

Títo mladí nadšenci nie sú žiadnou konkurenciou, skôr naopak. Beriem ich ako kolegov, ktorým môžem ukázať, ako tvoriť hodnotný obsah, aby aj oni mohli svoju popularitu použiť na niečo dobré, spoločensky užitočné. Už si začínajú uvedomovať, akú majú zodpovednosť pri formovaní hodnôt prichádzajúcej generácie.

Ktorý z youtuberov vás zaujal?

Hlavne tí, ktorí ma osobne oslovili s ponukou na spoluprácu: pozriem si ich portfólio, prípadne navrhnem nejaký spoločný projekt. Nedávno sme robili reportáž v útulku pre zvieratá s mladou youtuberkou z Popradu menom Lady Zika. Myslím, že nás to oboch navždy ovplyvnilo.

Kalamitu videlo za dva týždne skoro 90-tisíc ľudí. Koľko máte dnes sledovateľov?

To ja neviem. Ľudia si často tie videá posielajú v správach. Ak je niečo dobré, šíri sa to samo.

Kontrolujete svoje čísla, reakcie ľudí?

Keďže sa stále profilujem, reakcie publika sledujem so záujmom. S najvernejšími fanúšikmi, ale aj s najzúfalejšími hejtermi si často dohodnem osobné stretnutie, aby sme sa lepšie spoznali. Najväčšiu radosť mám v momente, keď si nejaký stratený človek uvedomí, že aj jemu dávam šancu. Ten moment, keď sa z hejtera stáva fanúšik a videá s odkazom začína zdieľať vo svojej komunite.

Nebudem sa pýtať, či vás Košičania spoznávajú, s vašimi „kamarátmi a kamarátkami“ z ulíc robíte aj príspevky.

Keď sa prejdem po meste, samozrejme, že ma ľudia rozpoznávajú. Je to evidentné z toho, že sa pri pohľade na mňa milo pousmejú, niekedy z diaľky hrdo zakričia: “Ondrej z Košíc!”

Sám hovoríte, že vás úsmev okoloidúcich, zakývanie, vedia povzbudiť. Čo keď to prerastie únosnú mieru? Pomôže prilba?

Úsmev a uznanie za únosnou mierou? O to sa, samozrejme, rád podelím. Učím mladých youtuberov, aby sa aj oni stali tvárami spravodlivosti ulice. Verím, že si miestnu popularitu čoskoro férovo rozdelíme. A to nielen v Košiciach.

Klasickí youtuberi mávajú cieľovku povedzme od osem do dvadsať rokov. Tá vaša je podľa vás aká? 

Môj záber je celé spoločenské spektrum: jednoducho každý divák, ktorý rozumie jazyku, v ktorom vysielam. Tvorím aj relácie po anglicky a po španielsky, ale na Slovensku je to jednoznačne východniarsky prízvuk, ktorý ma predáva.

Koľko ste doteraz natočili videí? Počítate si ich?

Videí som natočil stovky, na aktuálnom kanáli postavičky Ondrej z Košíc je ich tak zo dvadsať, niektoré sú neverejné a šíria sa virálne len v cieľových skupinách – využívajúc tak skutočnú silu internetu.

Odlišujete sa aj vizuálne – bradou alebo prilbou, niekedy čiapkou. Podľa mňa však najviac obsahom. Ako máte prepracovaný celý svoj koncept Ondreja z Košíc? Do akej miery je to spontánnosť a do akej napríklad aj marketing?

Médiám sa venujem profesionálne už 20 rokov, z toho herectvu len posledné dva roky. Pracoval som na viacerých postavičkách v rôznych jazykoch. Cieľom je improvizovaný stand-up formát, aby som to vôbec nemusel strihať. Viete, prečo som sa stal youtuberom ? Pretože v Košiciach nebol žiaden neformálny herecký krúžok.

Pýtam sa preto, že sú v predaji už aj tričká s vašou graficky vyjadrenou tvárou. Teraz sa tá prilba a brada vyplatia, na tričkách sú charakteristické…

Áno, môžete si kúpiť na vybraných miestach, podporíte tým mladých košických umelcov. Zisk z predaja suvenírov ide priamo im.

Riešite hlavne drobné či väčšie nešváry v Košiciach, problémy s čistotu vo verejnom priestore, parkovanie. Čo vás z toho najviac trápi?

Najviac ma trápi ľahostajnosť občanov, ktorí sa naďalej tvária, že sú ovce. Keď sa k svojmu problému odmietajú vyjadriť na kameru a myslia si, že sa niečo zmení, keď budú čušať so svojím trápením. Vtedy sa snažím získať ich dôveru a verím, že sa osmelia – veď načo potom máme demokraciu?

Vaše videá či verejné vystúpenia sú populárne, sú silne košické. Neplánujete to v budúcnosti využiť a tiež vstúpiť do komunálu?

Akože miestna politika? 

Presne tak.

Na lokálnej úrovni podporujem kandidátov, ktorí majú čisté ruky a úprimný zámer budovať funkčnú spoločnosť. Bez ohľadu na príslušnosť k politickému spektru.

Nechcete byť košickým primátorom? Tam by Ondrej mohol realizovať to, čo kritizuje…

V košickej politike doteraz bývalo málo transparentnosti a komunikácie s občanmi. Obyvatelia mesta často netušia, čo sa deje na bytovom podniku, pri verejnom obstarávaní služieb, pri údržbe ciest, pri odvoze odpadu, pri parkovaní a pri rozdeľovaní verejných zdrojov v kultúre, turizme alebo v kreatívnom odvetví. To nech pekne rieši aktuálny primátor, aby sa s úctou od občanov mohol prechádzať po meste. Iste si pamätá, aký je to dobrý pocit, ja mu ho opäť doprajem.

Zaujímate sa aj o „veľkú politiku“?

Áno, fascinujú ma vzťahy Európy s USA a Ruskom, prípadne arabský svet a Izrael a ďalšie globálne geopolitické manévre. Vyjadrujem sa k tomu konštruktívnym nenásilným spôsobom formou ilustrácií pre deti. Tam je moje miesto. Jedna kniha typu Malý princ dokáže svetu pomôcť viac ako celý vagón politikov.

Ktorá kauza bola pre vás v poslednom čase „top“?

Ja tie slovenské žabomyšie kauzy veľmi nesledujem. Akurát ma hnevá, keď média začnú zneužívať svoju moc. Zrazu neviete, čo je pravda. Preto je načase, aby každý sám za seba začal kriticky myslieť.

Ktorí z politikov by si zaslúžil ironické video Ondreja z Košíc?

Aj irónia je istou formou propagácie. Ondrej z Košíc vie, čo robí a za peniaze sa kúpiť nedá. Kamaráti, kamarátky, byť so mnou na videu, to sa dá len zaslúžiť.

Ste kamarát s Martinom Poliačikom, čo hovoríte na jeho zvolenie do Republikovej rady SaS?

Martina vnímam hlavne ako citlivého, inteligentného a poctivého človeka. Zblížili sme sa, keď mi pomáhal hľadať si ženu. Aj preto mu fandím. Nech robí to, čo najlepšie vie: ja v ňom vidím ministra školstva. 

Nie je pre vás SaS už trochu stranou srandistov, napríklad tým, že jej šéf povie, že nie je liberál už v tom pravom,či európskom slova zmysle.

Ja sa fakt v našej politike nehrabem. Títo mi dali zapaľovače a tie rozdám ľuďom z ulice, aby si mali čím zapaľovať nájdené špaky. To je asi tak všetko, čo spája značku SaS a značku #ondrejzkosic.

Ostávate len pri kritike formou videí alebo vás niektoré neduhy dohnali až k aktívnemu činu?

Aktívne pomáham, najmä keď vidím, že už to nemá kto iný urobiť: zaopatriť bezdomovcov bez identity, dať príspevok hladujúcej matke, ktorá v odpadkovom koši vyhrabáva jedlo pre svoju rodinu, kúpiť fľašu vody nezaopatreným deťom, ktoré bezprizorne behajú po meste a nemajú sa ani kde napiť, ale aj opusteným zvieratkám. Hanba všetkým, ktorí toto dopustili. Ľudia, ktorí majú nejakú vieru vo vyšsie dobro, mali by ju bezodkladne začať praktizovať.

Sledujete dianie okolo ťažiarenskych aktivít na východnom Slovensku? Boli ste tam?

Nedávno sme boli s poslancom Martinom Poliačikom a poslankyňou Annou Zemanovou na územiach, kde hrozí ťažba nerastov bez súhlasu miestnych obyvateľov. Ale popri všetkom tom trápení, ktoré sa deje v košických uliciach a priamo pred mojím domom, je to zatiaľ pre mňa trochu vzdialená téma. Tak som pre vás natočil aspoň toto ilustračné video.