Pri proteste proti výstavbe polyfunkčného domu v susedstve lesoparku ste hovorili o nečinnosti poslancov a tiež o slabej aktivizácii verejnosti. Aj v takej citlivej veci, akou lokalita Kamenný mlyn nesporne je. Čo bolo najvýznamnejším motívom, prečo tu bola IBV (individuálna bytová výstavba) vôbec povolená? Bol to krok proti verejným záujmom zo strany poslancov, či vec, ktorú dopustila svojím spôsobom aj verejnosť tým, že nekonala?
Začnem od konca. V roku 1993, keď sa zrodil územný plán IBV Kamenný mlyn, ešte nebol internet, informácie sa k občanom dostávali ťažšie ako dnes. Preto si vedenie mesta a mestské zastupiteľstvo mohli dovoliť rozhodnúť o takej závažnej veci bez toho, aby si vypočuli aj názor občanov.
Odhliadnuc od toho, že už vtedy sa začali roky divokej privatizácie a divných až mafiánskych kšeftov, a to aj medzi ľuďmi vo vysokej či lokálnej politike. Ich záujem im bol prednejší ako záujem občanov nášho štátu či mesta. Nech si to každý vyhodnotí, ako uzná za vhodné, ale podľa mňa sa v roku 1993 dopustilo vedenie mesta a mestské zastupiteľstvo zrady na obyvateľoch Trnavy. Aký tam bol záujem, to nech si svedomie spytujú oni.
Mesto Trnava sa v tomto prípade obhajuje aj tým, že vec IBV v Kamennom mlyne bola rozhodnutá už v roku 1993. Zmenila sa odvtedy celková situácia, či už politická klíma, alebo ochota vypočuť hlas verejnosti, pre ktorú by mali kompetentní toto svoje rozhodnutie ešte zvážiť?
Rozhodnutie z roku 1993 je, zdá sa, definitívne a podľa mňa fatálne. Kým za predchádzajúcich vedení mesta nikoho z kompetentných názor občanov nezaujímal, dnes je situácia iná. Vedenie mesta na čele s primátorom Petrom Bročkom sa živo zaujíma o názor občanov a snaží sa zladiť záujmy mesta so záujmami Trnavčanov. Dôkazom je aj jeho veto zmeny územného plánu pri IBV Kamenný mlyn. Toto jeho rozhodnutie veľmi kvitujem, lebo značná časť obyvateľov Trnavy je proti výstavbe polyfunkčného objektu v obytnej oblasti „Za traťou“ pre jeho blízkosť k chránenej a oddychovej zóne Kamenný mlyn.
Takže aj keď určite nedokážeme zabrániť výstavbe rodinných domov v tejto oblasti, je reálne, že s podporou vedenia mesta a časti poslancov, najmä zo zoskupenia Za lepšiu Trnavu, dokážeme zabrániť výstavbe polyfunkcie tak, ako sa ju snažia v súčasnosti presadiť investori.
Ako vidíte protest proti zmene územného plánu v lokalite Kamenný mlyn (teda zaradenie polyfunkcie do susedstva lesoparku) dnes? Petíciu podpísalo takmer 4 000 Trnavčanov. Bude ich hlas vypočutý?
Májový protest podporila len malá hŕstka ľudí, aj tá však stačila na to, aby investori nepožiadali zastupiteľstvo o zaradenie bodu o hlasovaní o zmene územného plánu do programu zastupiteľstva. Aj keď investori predostreli inú verziu a verejne vyjadrili počudovanie nad tým, že bol tento bod z programu stiahnutý, nie je to pravda. Túto informáciu mám potvrdenú. Investori sa jednoducho obávali tlaku občanov. Na júnovom zastupiteľstve (28. 6. 2016) však majú zo zákona poslednú šancu lobovať za prelomenie veta pána primátora. Preto aj tentoraz usporiadame protestné verejné zhromaždenie v tomto čase (pred radnicou o 15.30 hod.), aby si páni poslanci uvedomili, že majú slúžiť záujmom občanov a nie záujmom osobným či záujmom investorov.
V najbližších voľbách by sa mali zamyslieť aj občania, či budú voliť tých poslancov, ktorí idú proti ich záujmom. Ja však verím, že sa nájde dosť poslancov, ktorí vykonávajú svoju službu nám občanom poctivo, a náš protest prinesie svoje ovocie.
Prečo v súčasnosti politici často prekračujú tenkú hranicu verejného záujmu, čoho sme boli svedkami nielen v Trnave, ale nedávno aj v Križovanoch nad Dudváhom, kde napriek hlasom mnohých občanov neďaleko románskeho kostolíka vznikne obecný bytový dom? Čo ich k tomu vedie?
Žiaľ, toto sa nedeje len v Trnave či v Križovanoch nad Dudváhom. Toto je problém drvivej väčšiny miest a obcí na Slovensku. Deje sa to tak vo vrcholovej politike, ako aj v tej lokálnej. Čo ich k tomu vedie ? Myslím, že je za tým, samozrejme, osobný prospech, slabá, takmer nulová morálka a v neposlednom rade zákony, ktoré si vyvolení nastavili tak, aby všetko zlodejstvo mohlo prebehnúť v súlade so zákonom. A nevynechal by som ani slabú občiansku angažovanosť a malé občianske povedomie. Politici vždy budú konať len tak, ako im dovolíme. Preto myslím, že je najvyšší čas, aby si občania vybojovali zákon o funkčnom a záväznom referende.
Ako podľa vášho názoru dopadne júnové zasadanie mestského zastupiteľstva, v ktorom poslanci opätovne rozhodnú o osude polyfunkcie v susedstve lesoparku? Čo to bude znamenať pre bežných Trnavčanov?
Som pozitívne naladený. Čo to bude znamenať pre Trnavčanov? Pre Trnavčanov znamenal tragédiu už rok 1993, keď sme rozhodnutím o územnom pláne prišli o úrodnú ornú pôdu. Zbavovaním sa ornej pôdy sa zbavujeme vlastnej sebestačnosti. Toto by si mali uvedomiť všetci politici, zvlášť teraz v čase, keď na nás tlačí EÚ, aby sme upravili zákony o predaji pôdy tak, aby sme „nediskriminovali“ cudzincov. Takéto nariadenia EÚ sú v rozpore s našimi záujmami, preto je, myslím, načase usporiadať referendum o vystúpení z tohto spolku. Ako som však už povedal, najprv musíme sfunkčniť samotný inštitút referenda.
Je adekvátnou náhradou nový „mestský park“ na pozemkoch v lokalite Kočiské, o ktorom hovoril primátor Peter Bročka na stretnutí s verejnosťou?
Nepovedal by som, že nový mestský park by mal byť akousi náhradou za Kamenný mlyn. Vnímam to tak, že Kamenný mlyn jednoducho musíme zachovať pre budúce generácie a nesmieme ho nechať zničiť len preto, lebo niekto má peniaze a moc. Ale každopádne ma teší, že nášmu primátorovi záleží na zeleni a na Kočiskom vyrastie nový mestský park, aj keď výsledok uvidíme možno až o dve – tri generácie.
Komunikovali ste aj s vedením mesta, prípadne s primátorom? Ako vnímate jeho súčasný postoj, teda odmietnutie podpísania uznesenia mestského zastupiteľstva, za ktoré zahlasovala drvivá väčšina poslancov?
O probléme som komunikoval s viceprimátorom Matejom Lančaričom, ktorý azda najhlasnejšie kričí proti výstavbe polyfunkcie. Som s ním stále v kontakte. Takisto s poslancom Martinom Uhlíkom. Stojím za primátorom, ktorý vetoval uznesenie mestského zastupiteľstva. Som rád, že primátor si zachoval svoju tvár a česť a jeho funkcia ho nezmenila.
Je pozícia aktivistu v rámci mesta pre jeho občana dobrým rozhodnutím? Ako ju vnímate z pohľadu svojho pôsobenia v Trnave – prevažuje v ňom optimizmus a nádej na zmenu alebo skôr narážate na množstvo problémov, ktoré demotivujú?
Hm, dobrá otázka. Niekedy mám pocit, že ľudia sa prebúdzajú a začínajú sa zaujímať o veci verejné. Uvedomujem si, že niektorých ľudí nakopol aj môj aktivizmus. Na druhej strane je veľmi demotivujúce počúvať vety typu: Načo to robíš, aj tak nikdy nič nezmeníš. Ale ľudia by si mali uvedomiť, že jedinec naozaj nič nezmení a treba, aby niečo urobil každý, kto cíti, že niečo v našej spoločnosti nie je v poriadku.
A potom sú tu ľudia, ktorých veľmi ovplyvnili mainstreamové médiá vlastnené finančnými skupinami. Tí ľudia si potom ťukajú pred vami na čelo, lebo si myslia, že je všetko v poriadku a vy ste len vyšinutý blázon. S nimi je ťažká komunikácia, keď počúvajú pre ich svet nepríjemné fakty, často sa stávajú až agresívnymi. Nemyslím tým fyzicky, ale verbálne. Jednoducho tí ľudia žijú v akomsi Matrixe ako otroci, a neuvedomujú si to. A ten Matrix sú odhodlaní brániť. Verím však, že raz pochopia, kde to vlastne žijú.
Ako vnímate fakt, že primátor mesta vzišiel z prostredia aktivistov?
Myslím, že je veľkou výhodou, že máme primátora, ktorý bol predtým aktivistom, aj keď trošku iného typu ako ja. Pozná problémy Trnavčanov. Chodil a chodí medzi ľudí, takže vie, čo by chceli sami občania. Je to veľká výhoda oproti predchádzajúcim primátorom, ktorých záujmy ľudí pramálo zaujímali. Veľmi dôležitú úlohu zohral aj fakt, že sa stal primátorom ako nestraník, teda nie je pod tlakom žiadnej strany, ktorá je pod vplyvom nejakej finančnej skupiny alebo oligarchu.
Teda sa môže rozhodovať slobodne podľa svojho vedomia a svedomia v prospech ľudí. Konečne má Trnava primátora, ktorý sa zaujíma o názor bežných občanov a pracuje v ich prospech. Peter za to krátke obdobie, čo je primátorom, urobil pre Trnavu viac ako všetci doterajší primátori spolu. Trnava pod jeho vedením rozkvitla, čo si okrem Trnavčanov všimli aj návštevníci mesta. Aj keď nie vždy sa s ním zhodnem, čo je asi normálne, každý človek sme predsa jedinečný, ale som rád, že konečne máme primátora a nie figúrku.
Čo je najväčším problémom súčasnej spoločnosti na Slovensku? Má dnes verejnosť politikov, akých si zaslúži? Existuje na Slovensku dostatočné povedomie verejnosti, ktoré by malo fungovať v zdravej spoločnosti?
Najväčším problémom Slovenska sú jednoznačne vlastizradní politici od roku 1989! Hovorí sa, že každý národ má takých politikov, akých si zaslúži. Čiastočne je to pravda, lebo občianske, ale aj národné povedomie Slovákov je veľmi nízke.
Druhá strana mince je tá, že do tohto stavu, keď ľudia nemajú čas zaujímať sa o veci verejné, lebo musia doslova otročiť, aby prežili, ich dostali samotní politici, ktorí neslúžia národu, ale finančným skupinám, pre ktoré tvoria zákony na mieru, a na obyčajných ľudí kašlú. Výdatne tomu pomáhajú aj médiá vrátane verejnoprávnych, ktoré občanom masírujú dennodenne mozgy. Prečo to robia ? Súkromné preto, lebo sú vlastnené finančnými skupinami, a verejnoprávne, lebo sú pod vládnym vplyvom.
Ak nie, čo by sa malo podľa vás zmeniť?
Tvrdím, že o všetkom by mali rozhodovať občania, čo vyplýva aj z článku 2 Ústavy SR. Budem sa opakovať, ale tým nástrojom, ktorý by dal moc do rúk ľuďom a zvýšil by ich záujem o veci verejné, je inštitút funkčného referenda. Podľa mňa je to zákon zákonov, len tak sa naša spoločnosť ozdraví a zlepší sa postupne aj kvalita života ľudí. Lebo my nežijeme, my živoríme!
V rámci návštevy prezidenta Andreja Kisku ste aj verejne vyjadrili svoj nesúhlas so súčasnou situáciou v súvislosti s NATO a so súčasnými vojnovými konfliktmi. Ako vnímate pozíciu súčasného prezidenta? V čom by mal viac konať, prípadne, ktoré jeho kroky vnímate ako prešľapy?
Pána Kisku nevnímam ako prezidenta, ale ako hovorcu amerického prezidenta Bútoru. Pri inaugurácii sa vyjadril, že chce byť prezidentom, ktorý spája, a chce byť prezidentom všetkých Slovákov. Realita je taká, že nespája, ale rozdeľuje. Dokázal to najmä vtedy, keď nepozval pána Kotlebu na rokovanie o zostavení vlády, čím odignoroval 210 000 voličov strany ĽSNS.
Tým, že označil túto stranu za fašistickú, onálepkoval fašistami všetkých voličov ĽSNS. Hovorí o hrozbe fašizmu na Slovensku a podáva si ruku s fašistom Porošenkom, ktorý je podporovaný fašistickou organizáciou, teraz už politickou stranou Pravý sektor. S tým Porošenkom, ktorý vraždí vlastný národ! O Erdoganovi, ktorý pácha genocídu na Kurdoch, sa vyjadrí, že Turecko je ostrov stability a bezpečnosti. Nie je to dvojaký meter?
A to ani nevravím, ako chce Slovensko vydať do područia teroristickej organizácie NATO a vybudovať tu ich veliteľské stanovisko. Vrahov z Aliancie, ktorí majú na svedomí tisícky civilných obetí v Iraku, Afganistane, Juhoslávii, Líbyi, Sýrii atď., víta ako osloboditeľov a Rusko označuje ako agresora.
O Kryme, kde prebehlo riadne referendum, hovorí ako o anexii a na druhej strane chce ako suverénny štát uznať vojensky a násilne vytvorené Kosovo. Otvorene hovorí o ruskej hrozbe, ale o akej? Ja sa Ruskom ohrozený necítim, myslím, že ako väčšina Slovákov. Hrozbou pre Slovensko a slovanské národy je práve západná dekadencia, USA, EÚ a NATO!
