Francúzsko, Nemecko, Anglicko, Belgicko či Švédsko. Aj v súvislosti s týmito krajinami je skloňovaný fenomén no-go-zón. Hoci nejde o nič nové, v súvislosti s terorizmom v Európe sa o nich začalo šuškať ešte viac a ešte hlasnejšie. Kde vlastne takéto zóny sú a aký je v nich život?
Musel sa ospravedlniť
Debata o no-go-zónach sa intenzívnejšie rozpútala ešte v januári tohto roka. Vtedy sa uskutočnili v Paríži teroristické útoky – na redakciu Charlie Hebdo, ale aj na kóšer obchod. V ten istý mesiac sa ozývali výbuchy a streľba aj v meste Verviers v Belgicku. Uskutočnila sa tu razia proti teroristom.
O existencii no-go-zón v Európe povedal čo-to vo svojom komentári pre televíziu Fox News Steven Emerson – a vyvolal vášnivú diskusiu. Podľa neho existujú v západnej Európe, ale najmä v Británii miesta, kde nemajú vlády zvrchovanú moc. Nechodí tam radšej ani polícia a štvrte si žijú v podstate vlastný život. Anglický Birmingham nazval totálne moslimským. Emersonov komentár však vyvolal takú vlnu nevôle, že sa televízia musela ospravedlniť. Paríž sa sťažoval, že “vďaka” Fox News bol poškodený obraz a česť hlavného mesta Francúzska. Televízia nakoniec uviedla, že v Paríži neexistujú žiadne zóny, do ktorých sa nesmie chodiť a ktoré by postavili na náboženskom základe. Mylné boli zo strany Fox News informácie aj o britskom Birminghame. Britský premiér David Cameron nazval Emersona preto totálnym idiotom. Napriek všetkému sa o tomto fenoméne hovorí naďalej a medializované informácie o situácii v Molenbeeku opäť pridávajú vodu na mlyn.
Magnet pre džihádistov, drogy a gangy – vitajte v Molenbeeku
Belgická štvrť Molenbeek je miestom, ktorého názov pozná už azda každý Európan. Nielenže odtiaľ pochádzali muži zabití pri januárovej prestrelke vo Verviers, ale siahajú sem aj korene teroristov útočiacich v Paríži. Podľa Reuters je v tejto štvrti až 30-percentná nezamestnanosť. Žijú tu aj ľudia s marockými či tureckými koreňmi. A veľa z nich nemá ani len belgický pas, z čoho pramení frustrácia. Napokon, práve marocké korene mal aj údajný mozog parížskych útokov Abdelhamid Abaaoud. Denník The Independent nazval Molenbeek „chátrajúcou štvrťou na východe Bruselu, ktorá je už dlho magnetom pre džihádistov, drogy, gangy a bezprávie“.
Gangy a islamistov si už mýlia aj policajti. Povedali to v nedávnej reportáži pre The Independent dvaja chlapci – Mohamedovia, ktorí sú súčasťou silného pouličného gangu s názvom Osseghem. Faktom však je, že táto štvrt bola prepojená s takmer všetkými incidentmi súvisiacimi s terorizmom v Belgicku za posledné roky. Z Molenbeeku pochádzal napríklad Ajjúb Chazzaní zodpovedný za zmarený útok na rýchlovlak smerujúci z Holandska do Francúzska. V tejto oblasti strávil nejaký čas Mehdi Nemmouche, ktorý zabil minulý rok štyroch ľudí v Židovskom múzeu v Bruseli. Aj podľa polície pochádzajú najbezpečnejšie gangy práve z Molenbeeku. Nemožno tiež zabudnúť, že z Belgicka pochádza aj mnoho mužov, ktorí sa chodia „zaučiť“ do Sýrie priamo u hrdlorezov z Islamského štátu. Takto si „pendloval“ medzi Sýriou a Belgickom aj Abaaoud.
Ak by mal niekto pochybnosti, či je Molenbeek skutočne no-go-zónou, postačí azda vyjadrenie Brica De Ruyvera, ktorý strávil osem rokov ako bezpečnostný poradca vtedajšieho premiéra Guya Verhofstadta. „Molenbeek trpí koktejlom problémov. Mladíci sú zle vzdelaní, ťahá ich to k drobnej kriminalite, hádajú sa s políciou, a potom je to začarovaný kruh, ktorý vedie k prijímaniu radikálnych skupín,“ povedal pre The Independent a dodal, že problémy sú teraz veľmi vážne. „Oficiálne nemáme mať v Bruseli no-go-zóny, ale v skutočnosti tam sú a je to Molenbeek,“ doplnil De Ruyver.
Dva svety
Vo Francúzsku sa majú no-go-zóny nachádzať nielen v okolí Paríža, ale aj v Marseille či v meste na belgických hraniciach, v Roubaix. Ako informovala ešte v lete tohto roku Česká televízia, napríklad Marseille je mestom kontrastov. Je to hlavne preto, že kým inde sa „getá“ sústreďujú na okraji miest, v tomto prípade sú drsné štvrte priamo v centre a pokojne susedia s obchodnými zónami. „Sú to dva svety, ktoré spolu komunikujú len výnimočne. Do štvrti, kde vládnu drogoví díleri, sa aj polícia odváži prísť len po zuby ozbrojená,“ tvrdí ČT. Aj v tomto prípade treba podľa obyvateľov investovať hlavne do vzdelania miestnych detí. Jednotnou problematikou týchto zón je totiž nedostatočné vzdelanie, z čoho vyplýva neprijatie zo strany ostatnej spoločnosti. Doslova by sa dalo povedať, že mladí nemajú čo robiť a preto vymýšľajú, výsledkom čoho môže byť aj to, že sa dajú na zlé chodníčky. Veď napríklad aj jeden z podozrivých z parížskych útokov Salah Abdeslam vraj celé dni nič nerobil, len fajčil hašiš a chodil po nociach po podnikoch. Potom sa začal radikalizovať.
Gatestone Institute, čo je americká nezisková organizácia, ktorá sa problematike venuje, sa v prípade Francúzska odvolala na časopis L´Obs, ktorý informoval o zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii v meste Roubaix. Podľa časopisu sa miestni cítia ako vo vyhnanstve vo vlastnej krajine, a preto chcú vytvoriť vlastné milície, ktorých cieľom má byť obnovenie poriadku, lebo polícia sa vraj bojí konfrontácie s moslimskými gangami. Napokon, včera večer sa práve v tomto meste odohrala rukojemnícka dráma, za ktorou stála kriminálna skupina, ktorá si vyhliadla rodinu bankára. Pri nevydarenom pokuse o lúpež zahynul jeden z páchateľov.
Čo sa týka Paríža, podľa inštitútu je jednou z no-go-zón aj štvrť Saint-Denis. Je to presne tá oblasť, v ktorej sa uskutočnila razia proti teroristom z útokov z 13. novembra. Zabitý bol napríklad aj samotný Abaaoud. Čo je teda Saint-Denis vlastne zač? Hoci je známe, že vo Francúzsku sa nachádza množstvo moslimov, práve v Saint-Denis je podľa inšitútu jedna z najvyšších koncentrácii moslimov v celom Francúzsku vôbec. Štvrť, resp. mestečko je rozdelené do 40 obvodov, z ktorých až 36 má byť na zozname „citlivých mestských zón“. Podobne ako ostatné no-go-zóny, aj táto trpí vysokou mierou nezamestnanosti a sužovať ju majú aj drogy či násilné trestné činy.
Keď hovoríme o no-go-zónach, nemôžeme vynechať ani Nemecko. Gatestone Institute sa v tomto prípade odvoláva na nemecký magazín Der Spiegel. Z neho cituje, že domorodí obyvatelia a podnikatelia sú zastrašovaní imigrantami. Cesta nočným spojom je vraj nočnou morou. A voči polícii neexistuje žiadny rešpekt. Takzvaný boj o nadvládu funguje v meste Duisburg, v časti Marxloh. Vládnu tu motorkárske, ale aj rodinné gangy. Tie sú zase z Libanonu. O všetkom svedčí priznanie polície, že sa do štvrti jednoducho bojí ísť, informuje ČT.
Nemecko je okrem toho kľúčovým aktérom v aktuálnej migračnej kríze. Na pozvanie kancelárky Angely Merkelovej do krajiny prúdi suverénne najviac utečencov. Hoci sa o väčších problémoch, ktoré by páchali, nedá hovoriť, miestni majú predsa len obavy. Počet utečencov, ktorí sa nachádzajú v zariadeniach, im totiž prerastá cez hlavu. Navyše sa vyskytujú aj správy o potýčkach v týchto zariadeniach. Tie vznikajú medzi utečencami samotnými. Nezriedka napadne napríklad Sýrčanov gang z Albánska. Šarvátkam pritom predchádzajú banálne dôvody – napríklad údajne ukradnutý mobil alebo snaha o ovládnutie spŕch jednou z utečeneckých komunít.
Gatestone Insitute zozbieral informácie aj z hlavného mesta, z Berlína. Do roztržky v nočnom klube sa napríklad svojho času dostalo až 30 imigrantských gangov, ktoré neváhali napadnúť aj policajtov.
Na severe to vrie
Ani Švédsko sa nemusí zdať ideálnou krajinou. No-go-zóny majú byť napríklad v mestách Malmö či Göteborg. Ako informuje Gatestone Institute, napríklad do štvrte Rosengaard v Malmö vraj odmietajú vstúpiť hasiči a záchranári bez sprievodu polície. Je to napríklad preto, že keď raz chceli hasiči uhasiť požiar hlavnej mešity, boli napadnutí kameňmi. V štvrti je podľa inštitútu až 80-percentná nezamestnanosť mužov. V Göteborgu zase v miestnych štvrtiach vyčíňajú najmä tínedžeri. Ide najmä o štvrte Angered a Backa. Ničenie policajných áut tu má byť na dennom poriadku. Švédsko je, mimochodom, krajinou, kde prúdia tiež vlny utečencov. Tí by chceli byť umiestnení hlavne v okolí veľkých miest ako Štokholm alebo Göteborg. Aj táto krajina má svoju kapacitu a preto vymyslela rozdeliť utečencov do severnejších oblastí. To sa však migrantom až tak nepozdáva, najmä preto, že je tam chladno, na čo nie sú zvyknutí.
Vynechať nemožno ani Veľkú Britániu. Po tom, čo sa Fox News musel ospravedlniť, že takouto zónou má byť Birmingham, nemožno úplne krajinu z tohto zoznamu vylúčiť. Vysoká koncentrácia moslimov je napríklad v Lutone. O no-go-zónach v Anglicku niečo prezradil aj guvernér Louisiany Bobby Jindal, ktorý hovoril, že moslimom bolo umožnené vytvoriť si autonómne štvrte, riadiť sa drsnou verziou islamského práva, kam sa bojí vkročiť aj polícia. Stalo sa tak týždeň po kontroverznom príspevku Fox New, informoval Daily Mail. V ospravedlnení sa neskôr uvádzalo, že len 22 percent obyvateľov Birminghamu tvoria moslimovia.
Birmingham spomína aj Gatestone Institute. Okrem neho sa v ich zozname ocitli aj Luton, Manchester, Liverpool či Tower Hamlets v Londýne. Tu sa má vraj tvrdo presadzovať právo šaría. Napríklad v londýnskej štvrti sa majú extrémistickí moslimskí kazatelia vyhrážať ženám, ktoré odmietajú nosiť islamský závoj, smrťou.
Staršie video zobrazuje moslimských extrémistov v anglickom Lutone, ako kričia, aby nemoslimovia a polícia išli do pekla.
