ProfileTopCardGraphDescription

Priemerná známka je -2,68. Ohodnoťte podľa svojho uváženia.

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5
19.1.2018 15:05:00

Analytik hovorí, že štrajky v automobilkách znižujú dôveryhodnosť krajiny

Analytik hovorí, že štrajky v automobilkách znižujú dôveryhodnosť krajiny

Analytik hovorí, že štrajky v automobilkách a agresívne vyjednávanie o mzdách znižuje dôveryhodnosť krajiny: My odpovedáme, štrajky, vyššie platy a koniec lacnej pracovnej sile !

 Analytik Martin Jesný sa vyjadril, že jednou z podmienok, aby Slovensko bolo lídrom v globálnom automobilovom priemysle je flexibilné fungovanie trhu práce a pripojil, že negatívom môže byť príliš agresívny prístup pri vyjednávaní o mzdách… “To nie je len o tom, koľko budú ľudia zarábať, ale v okamihu, keď sa do hry dostáva prerušenie výroby, či už je to štrajk zamestnancov alebo zastavenie výroby zo strany automobiliek ako reakcia na takýto štrajk, potom to zníži dôveryhodnosť krajiny. Toto je tiež dôležitý faktor. Máme na to, aby sme ostali špičkou, ale zadarmo to nebude,” povedal.  

Takže, keď to rozmeníme na drobné, tento analytik jasne odkazuje pracujúcim, že veď prečo bojujete za výrazné zvyšovanie svojich platov, keď zahraničné korporácie tu investujú len kvôli tomu, že sme lacná pracovná sila a to je naša výhoda, že nadnárodné koncerny tu stavajú svoje podniky kvôli tomu, aby čo najviac ušetrili na pracovnej sile a vydolovali z tadeto čo najviac kapitálu pre seba a teda že tak to ma byť a tak je to správne…. Pripomeňme, že podobné platy a podmienky v ich domovských krajinách by im nikto netoleroval a tedy my sme čo, nejaký odpad, menejcenní ľudia, že máme znášať takéto podmienky a byť ešte šťastní a vďační…

Premeňme si aj jeho pojem “flexibilné fungovanie trhu práce” na drobné. Ide o fenomén dočasných pracovných miest, kde pracujúci majú minimálne zamestnanecké práva, kde môžu byť kedykoľvek prepustený bez akýchkoľvek kompenzácií, nemajú nárok na zamestnanecké výhody, nemajú istotu práce. Toto je realita miliónov Európanov a desaťtisícov Slovákov, zamestnanecké práva sú rapídne okliešťované, títo ľudia sú nútení pracovať pre rôzne agentúry,na dohody, živnosti a tým pádom sa ich netýkajú ani žiadne výhody z kolektívnych zmlúv. Takto šetria kapitalisti na lacnej pracovnej sile, ktorá je neorganizovaná a ničím chránená. Stačí si pozrieť, ako sa na Slovensku rozširuje vo veľkých koncernoch najímanie ľudí cez agentúry… V kapitalizme sa z okliešťovanie práv pracujúcich stal doslova “národný šport”

Jesný svojimi vyjadreniami určite naráža na nedávny štrajk vo Volkswagene Bratislava a pokračuje tak vlastne v antikampani, ktorá prebehla počas štrajku zo strany určitých novinárov, analytikov, ekonómov, politikov, predstaviteľov zamestnávateľov a vedenia podniku. Opakuje presne to isté, čo nám hovorili vlastníci z automobiliek. Snažili sa zdiskreditovať celý štrajk pred očami verejnosti a vzbudiť u nás dojem, že ide o prehnané požiadavky protestujúcich, že to ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku Slovenska, že sa staneme nelukratívnou krajinou pre investorov, že veď tam zarábajú oproti iným Slovákom nadpriemerne a podobne… 

Keď sa štrajkovalo vo Volkswagene, “celebrity” z Veľkého protikorupčného pochodu boli ticho …

Prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Juraj Sinay vtedy povedal: „Ostrý štrajk, ktorý sa začal vo Volkswagen Slovakia vážne ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku a pozíciu Slovenska na svetových trhoch. Zároveň si dovolím dodať, že odbormi prezentovanú požiadavku na rast miezd o 16 % vnímame ako výrazné ohrozenie konkurencieschop­nosti celého automobilového priemyslu v regióne Visegradskej štvorky.“  či minister Žiga, ktorý označil požiadavky odborárov za iracionálne a že to môže ohroziť investovanie Volkswagenu na Slovensku. Tu jasne vidno, na koho strane Žiga stojí a koho záujmy háji.

Spomeňme aj podpredsedníčku SaS Kiššovú: „Za relevantné by som považovala mzdy na Slovensku, nie nemecké, pretože aj spoločnosť Volkswagen sa z istého dôvodu pre Slovensko rozhodla. Ak by sa všetky náklady vyrovnali  nákladom v Nemecku, tak by si asi prvú otázku položili, prečo by vlastne mali mať takúto investíciu na Slovensku.”

Celá táto antikampaň má za cieľ udržať pracujúcich v pasivite, aby boli poslušnou lacnou pracovnou silou, ktorá bude vytvárať obrovské zisky pre kapitalistov a oligarchov a nebudú sa proti tomu búriť. Páni kapitalisti a im poplatní politici, analytici, celebrity, novinári sa boja jedného, že pracujúci sa prebudia, začnú čoraz viac bojovať za svoje práva a nezostanú len pri požiadavkách na zvyšovanie platov, ale začnú ohrozovať samotnú podstatu kapitalizmu a vykorisťovania v ňom. Boja sa uvedomelej pracujúcej triedy, ktorá môže v budúcnosti ohroziť ich kapitalistické panstvo, ich rozprávkové majetky, ktoré získali vďaka nášmu vykorisťovaniu.

Ďalším zistením z tohto štrajku je aj to, že rôzne celebrity, umelci, herci, žurnalisti, ktorí boli takí odhodlaní “bojovníci” na tzv. protikorupčných protestoch, boli pri štrajku vo Volkswagene ticho a už sa nehrnuli na pódiá odborárov, aby podporili pracujúcich. Tu môžeme teda jasne vidieť, o čo týmto celebritám v skutočnosti ide a za koho kopú… Úprimne si povedzme, že pracujúci sa len tak nenechajú manipulovať od rôznych kádrováckych celebrít, ktoré svoje aktivity ladia striktne do jedného ideologického politického prúdu. Povedzme si úprimne, že s neskúsenou mládežou sa vždy lepšie manipuluje, ako životom skúsených pracujúcich.

Pracujúci na Slovensku si musia tiež uvedomiť, že sa musia za seba postaviť, že sa nesmú nechať rozoštvať medzi sebou a vždy sa podporiť, keď niekde vypukne štrajk. Nemôžu podľahnúť takým hlasom, ktoré označovali štrajkujúcich vo Volkswagene za nenažraných, že majú výborné platy oproti iným na Slovensku a ešte sa im máli. Takéto uvažovanie musí skončiť, musí nastať obrat v myslení a pracujúci si musia položiť otázky, ako, koľko tá a tá spoločnosť vytvorí čistého zisku a koľko z toho ide pre pracujúcich v danej spoločnosti.

My pracujúci celej Európy, celého sveta, bez rozdielu na národnosť, etnikum, bojujeme v našich krajinách za to isté, zvádzame ten istý triedny boj a práveže musíme bojovať za čo najvyššie platy, aby kapitalisti nemohli si len tak pendlovať a vydierať nás, že v tej a tej krajine je lacnejšia pracovná sila a preto sťahujú výrobu tam a tam. Naše požiadavky sa však nemôžu obmedzovať iba na kozmetické zvyšovanie mzdy, lebo mzda ako taká je iba jedným výrazom ceny práce a ich požiadavky musia smerovať aj celkovo proti kapitalistickému systému.   Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce
Diskuse obsahuje 0 příspěvků Vstúpiť do diskusie Komentovať článok Vytlačiť