Hovorili i písali o nej „revolucionári“, „disidenti“, „politicky prenasledovaní a utláčaní“. Ale aj „snílkovia“, „naivkovia“, „dôverčiví rojkovia“. Ale tiež politici, novinári, „občianski aktivisti“ a ďalší, od ktorých „sa to očakávalo“. A očakáva. Prečo a za čo? Každý vie svoje…
Na Slovensku platia zákony a pravidla, ktoré si „bojovníci za demokraciu“ presadili za viac ako 26 rokov fungovania „slobody a demokracie“. Jedným z nich je aj zákon o samosprávach obci. Samosprávy si volia „v demokratických voľbách“ občania obci. Poslanci a starostovia či primátori uskutočňujú na regionálnej úrovni politiku, ktorá vychádza z názorov, postojov, hodnotení a požiadaviek občanov. Na to majú pridelené patričné kompetencie, ktoré náležiaen im a za ich využívanie a používanie sa zodpovedajú občanom obci.
Ako však funguje skutočná „demokracia“ ukázal i prípad vo Veľkom Lipníku v okrese Stará Ľubovňa.
Kde sú „demokrati“ a „strážcovia demokratických zákonov“, ak si „niekto“ dovolí, /tentokrát v obci Veľký Lipník pri Starej Ľubovni/, ničiť to, o čom rozhodlo zastupiteľstvo obce?
To v demokracii môžu jedni beztrestne navádzať iných na hanobenie a znehodnotenie pamätnej tabule rodákovi z ich obce? To v demokracii je normálne dovoliť si ničiť to, čo zastupitelia obce schválili a občania obce zaplatili? Toto je tá ozajstná demokracia, ak ministerka spravodlivosti ešte pred vyšetrením prípadu sľubuje ochranu pravdepodobnému porušovateľovi zákona? Toto je tá vysnívaná demokracia, kde riaditeľ akejsi „pofidernej“ a účelovo zriadenej inštitúcie spochybňuje rozhodnutie poslancov obce a navrhuje, aby o správnosti ich rozhodnutia rozhodovali akísi „historici“?
Čudná predstava o demokracii. Ale čo môžeme iného čakať v tomto systéme…?
