V utorok hlboko do noci rokovali ministri financií už po x-tý krát ku Grécku. Je to dokola už roky stále ten istý rituál na ohlupovanie európskych daňovníkov.
Gréci sľúbia, dostanú peniaze, potom neplnia podmienky, s ktorými súhlasili, potom na poslednú chvíľu niečo schvália, ako aj teraz v nedeľu schválil parlament nejaké úsporné opatrenia na zvýšenie DPH a dostanú zase ďalšie peniaze.
Včera dostali vyše 10 miliárd eur od európskych daňovníkov, aj od slovenských, a bez týchto peňazí by museli vyhlásiť platobnú neschopnosť. Grécko sa totiž už siedmy rok nachádza v reálnom stave bankrotu a jedine infúziou od európskych daňovníkov ho držia pri živote.
Avšak aj včerajšie peniaze sú vyhodené von oknom. Grécko totiž nemá šancu splatiť svoje dlhy. Nikdy, preto, lebo ich má príliš veľa. Toto medzičasom priznal aj Medzinárodný menový fond a otvorene sa k tomuto hlási a tvrdí, že Grécko nemá šancu svoje dlhy splatiť.
Pýtam sa preto ministra financií Petra Kažimíra, prečo súhlasil s ďalšou platbou Grécku, na ktorej je podiel Slovenska viac ako 100 miliónov eur, keď je zrejmé, keď všetci zúčastnení vedia, že tieto peniaze nebudú nikdy splatené.
Navyše, minister financií SR Peter Kažimír súhlasil včera aj s tým, že v dohľadnej dobe bude Grécku značná časť dlhov odpustená.
Všetci „dobrí Európania“ medzi slovenskými politikmi, na čele s Ivanom Miklošom a Petrom Kažimírom, opakovane sľubovali slovenským daňovníkom, že o žiadne peniaze neprídeme, že Gréci všetko splatia.
Včera sa stal presný opak – minister financií SR Peter Kažimír súhlasil s ďalšími peniazmi pre Grécko, a zároveň súhlasil s odpustením už starších dlhov.
Toto by nespravil žiaden súkromný investor, žiaden súdny človek by nepožičal peniaze niekomu, o kom presne vie, že mu ich nikdy nesplatí a ešte aj navyše by súhlasil s odpustením starších dlhov.
Lenže z cudzieho krv netečie a konanie Petra Kažimíra sa rovná ekonomickej vlastizrade.
