V nemom úžase som sledoval ten nenávistný tanec proti utečencom. Mediálny harmatanec spustili mylné informácie o (aj) mojom hlasovaní. V rezolúcii o situácii v Stredozemnom mori som v odstavci č.9 hlasoval PROTI kvótam. A spoločenská diskusia začala. Vraj prečo europoslanci odhlasovali kvóty? Aj keď bolo jasné, že konečné slovo bude mať Rada (ministrov) EÚ a slovenský premiér, (čo nakoniec aj mali), najväčším problémom bolo hlasovanie o kvótach. Áno, prijatá rezolúcia nakoniec obsahovala aj kvóty (bez konkrétnych čísel), pretože socialisti z EP boli unisono ZA, ale v prvom rade bola zameraná na boj s pašerákmi ľudí, ktorí zarábajú na ich nešťastí. V hre bola aj silnejšia ochrana vonkajšej hranice EÚ, teda aj Slovenska. Nemohol som preto hlasovať proti záujmom Slovenska.
Spoločenská diskusia v našej krajine však neprebehla správnym smerom. Neriešilo sa to, koľko utečencov Slovensko prijme ale len, že kvóty nechceme. Celá energia sa venovala len tomu. Lastovička sa však objavila a prišla iniciatíva spoločenstva Ladislava Hanusa – Kto pomôže. Podarilo sa im zohnať 1000 dobrovoľníkov, ktorí pomôžu k integrácii azylantov na Slovensku, aby sa mohli užitočne zladiť s našou spoločnosťou a nebyť príťažou. Nezanedbateľnú pomoc poskytuje aj Slovenská katolícka charita a tiež veľa dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú ako vedia.
Ja som zo svojej pozície adresoval pánovi premiérovi list, kde som ho žiadal o konkrétne kroky pre pomoc ľuďom, ktorým ide o život. Zvlášť som upozornil na kresťanské rodiny zo Sýrie. Vyzval som ho na spoluprácu aktivistami práve z projektu Kto pomôže. Dodnes som od neho odpoveď nedostal. Prišla mi mailom reakcia od pracovníčky Migračného úradu MV SR, že môj list evidujú. Pekne naformulovaná úradnícka odpoveď, aby sa nepovedalo.
Strach z utečencov však nabral na Slovensku obludné rozmery. Vyústil až do pochodu vyholených hláv a ďalších rozvášnených ľudí po Bratislave. A tu sa mnohí zľakli. Toto skutočne chceme? Aby sa do našich dní vari vrátili gardisti? Aby sa politika robila na námestí vykrikovaním o obesení kohokoľvek, koho organizátori označia za nepriateľa? Vďaka Bohu, o niekoľko dní na to, sa v Žiline podobný protest skončil fiaskom.
Príkladom nám a nášmu premiérovi, môže byť spokojne aj Bohuslav Sobotka. Český premiér z ČSSD, inak socialista ako repa, neváhal verejne povedať, koľko utečencov prijme Česká republika. Dnes vedia že to bude 1500 ľudí. U nás sa vypúšťali “mediálne balóniky” o počtoch utečencov. Najprv išla správa o tom, že Slovensko ich prijme 500 z Rakúska. Najsympatickejší minister Ficovej vlády sa stretol s rezortnou kolegyňou od našich susedov. A “taneček” začal. To je len susedská pomoc, azylanti nie sú naši, ale rakúski. My s tým v podstate ani nič nemáme, to Rakúšania si nevedia dať rady a tak my ich ideme zachrániť. Len v jednom mestečku majú cez 2000 azylantov. A my veľkodušne prijmeme 500 za peniaze Rakúšanov. Popri tejto správe sa nenápadne, v posledných odstavcoch riešilo, že teda prijmeme 100 azylantov. To už budú “naši” azylanti. A keď už naozaj pán premiér musel zverejniť, koľko utečencov Slovensko prijme, zvolal v utorok 21.7.2015 tlačovku, kde to konečne oznámil oficiálne.
Reakcia na zmedializované dočasné prijatie 500 azylantov nedala na seba dlho čakať. Gabčíkovčania zo strachu rýchlo spisujú petíciu. My ich tu nechceme, kričia smerom do Rakúska. Hrdí Rakúšania nám tento krik nikdy neadresovali. Ani, keď museli narýchlo prijať migrantov z bývalého Československa. A vtedy nešlo o život, ale o slobodu.
Ďalším mediálnym balónikom bola informácia, že pán Lajčák začal rokovať ohľadne utečencov s cirkvami. Teraz?! Čo robili doteraz? Opäť – v Česku sa sociálna vláda rýchlo stretla s predstaviteľmi cirkví, povedali si ako konkrétne môžu pomôcť a spolupracovať na prijatí utečencov. Pritom sú vzťahy medzi cirkvami a štátom v ČR, diplomaticky povedané, veľmi napäté. Prebieha u nich niekoľko súdnych sporov ohľadne vrátenia majetku. Ale naši západní susedia vedeli dať spory bokom a pomôcť úbohým ľuďom, ktorí nemajú kam ísť. 100 utečencov prijatých na Slovensko je len totálny a cynický výsmech katastrofálnej situácii. Videl som to na vlastné oči počas mojej cesty v Sýrii. Sýrčanom a Iračanom sú podrezávané krky, sú bez milosti strieľaní, ženy sú znásilňované a to sa všetko deje pred očami ich rodinných príslušníkov!
A čo robí Slovensko? Obhajuje sa, že viac utečencov prijať nemôže. Častým argumentom je to, že je to finančne náročné. Isto, o tom niet pochýb, hoci na každého človeka dostane každá prijímajúca krajina niekoľko tisíc eur. Hlavne ťažké je to preto, lebo štátna kasa má svoje obmedzené možnosti a treba dať zarobiť Váhostavu pri stavaní každého kilometra predraženej diaľnice. A potom z našich peňazí zaplatiť malým živnostníkom, ktorým Váhostav “pozabudol” vyplatiť to, čo im právom patrí. A zostalo im len “labu si lízať”. Potom je treba dať zarobiť aj na predražených CT prístrojoch, veď rodina podporovateľov SMERU je veľká. Čo tam potom, že vyšetrenia na CT nebudú môcť absolvovať všetci pacienti, ktorí to potrebujú. To vôbec nevadí, straty sú povolené. A v neposlednom rade treba myslieť aj na ostatných mecenášov. A že utečencom ide o život? To nás nezaujíma, hlavne, aby mali tí správni ľudia! A rovnako kašlať na dôchodcov, ktorí majú také mizerné dôchodky, že majú hrôzu z toho, keď sa im objavia nečakané výdavky na lieky, či nedoplatky na energiách. Ale nech majú radšej tí, ktorí pomôžu Robertovi Ficovi na premiérsku stoličku opäť, však?!
Ľudia, už hádam stačilo nie? Dokedy budeme čakať? Kto mi vysvetlí, že napriek všetkým hnusným veciam, ktoré spravil SMER, majú stále také vysoké preferencie? Zmeňme to! Slovensko si zaslúži necynických politikov, ktorí budú zodpovedne spravovať našu krajinu. A tiež, ktorí budú vedieť pomôcť tým, čo to potrebujú bez ohľadu na to, či to uškodí percentám na prieskumoch verejnej mienky.
Rokovania v rámci EÚ o tom, koľko nakoniec Slovensko prijme utečencov nie sú na konci. Ani tento týždeň sa ministri EÚ nedohodli ako si rozdelia 40 000 utečencov. Musím priznať, že taliansky premiér oprávnene kričal na všetkých predstaviteľov vlád, ktorí boli proti kvótam, že majú prísť s lepším riešením. A my sme prišli… Dvesto azylantom z tých mnoho desiatok tisícov pomôžeme!
Ak premiér alebo vláda nemá peniaze, recept je jednoduchý. Zoberte ich svojim mecenášom!
