„Riešením nie je robiť výnimky. Riešením je lepšia prepojenosť obcí a dostupnosť vzdelania. Treba zabezpečiť, aby málotriedky nemuseli byť neustále dofinancovávané cez dohodovacie konanie. Sú odľahlé obce, v ktorých si nevieme inak poradiť, než zriadiť malú základnú školu. Ak nie je v dostupnej blízkosti iná obec so školou, takéto málotriedky musia byť v záujme žiaka zachované,“ hovorí Gröhling a dodáva, že situácia uvedených 60 škôl je však iná.
Zo 60 škôl, ktoré má zákon zachovať, sa až 59 nachádza v blízkosti 15 kilometrov od obce s plne organizovanou základnou školou s ročníkmi prvého aj druhého stupňa. 44 z nich má do a z uvedených obcí priame spoje v čase pred vyučovaním aj po ňom. „Znamená to, že tieto obce nemajú problémy s dostupnosťou ku vzdelaniu. Deväťročné základné školy sa nachádzajú v ich blízkosti. Navyše, žiaci z málotriedok budú musieť po štvrtom ročníku prestúpiť na tieto základné školy v okolí. Raz teda budú musieť dochádzať za vzdelaním,“ konštatuje Gröhling a tvrdí, že k otázke málotriedok treba pristupovať inak.
„Buď je potrebné nastaviť kritérium dostupnosti a ponechať málotriedky v obciach, ktoré sú skutočne vzdialené od najbližšej ZŠ. Pri ostatných by malo byť zabezpečené preplatenie nákladov na cestovanie. Druhým spôsobom je určiť pre málotriedku taký počet žiakov, na ktorý postačí normatív, aby školy fungovali bez dohodovacieho konania,“ myslí si poslanec.
Podotýka, že v súčasnosti na Slovensku v málotriedkach študuje okolo 21-tisíc žiakov. Preto, že poberajú vyšší normatív na žiaka, ale aj preto, že sa často musia dofinancovať prostredníctvom dohodovacieho konania, sa dlho hovorí o ich zrušení. Inštitút INEKO vyrátal, že pri zatvorení sto najmenších málotriedok by sa ušetril asi 1 milión eur. Pri tomto prepočte by došlo k úspore okolo pol milióna eur. „Z hľadiska rozpočtu nejde o obrovskú úsporu. Udržať 59 málotriedok ale nie je dlhodobé riešenie. Zároveň tento krok nedáva zmysel, pokiaľ ministerstvo plánuje racionalizáciu. Aj pri racionalizácii by sme nemali hovoriť výlučne o úspore, ale o kvalite vzdelania,“ informuje Gröhling.
Poslanec vyčíta ministerstvu aj načasovanie. „Zákon má vstúpiť do platnosti 1. 9. 2016. V novembri má rezort školstva predstaviť Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, v ktorom by sa malo venovať aj racionalizácii a málotriedkam. Znamená to, že máme čoskoro očakávať ďalší návrh zákona ohľadom málotriedok, pýta sa Gröhling, ktorý sa domnieva, že je to len ďalšia iracionálna daň za vznik vládnej koalície, v tomto prípade ide na vrub Mostu-Híd.
