„Vidíme zásadný rozdiel v tom, ak je niekto nespokojný s vládou a dáva to najavo v rámci demokratických pravidiel alebo voči vláde pozdvihne zbraň a chce zmenu pomerov dosiahnuť násilím. V dnešnom Turecku sa tento rozdiel stráca a krajina sa pred očami demokratického sveta mení na diktatúru. Je pritom jasné, že Turecko, ako diktatúra, nemôže existovať v rámci NATO, ani ako člen Rady Európy či ako kandidátska krajina na vstup do EÚ,“ hovorí predseda SaS Richard Sulík.
Premena Turecka na diktatúru bude podľa SaS znamenať aj zásadnú zmenu situácie z pohľadu utečeneckej krízy. Už to nebude bezpečná krajina pre Sýrčanov, Iračanov, ale ani pre mnohých Turkov. Tlak na vonkajšie hranice Európskej únie sa znova zvýši a rovnako aj polarizácia Európskej únie v dôsledku ďalšej migračnej vlny.
„Vyzývame vládu Slovenskej republiky ako predsedajúcu krajinu EÚ, aby tému Turecka zasadila do centra európskych diskusií. Je to otázka európskej bezpečnosti,“ apeluje Sulík.
Slovensko ako postkomunistická krajina má spolu s ďalšími krajinami východnej Európy osobitnú skúsenosť s politickými čistkami a diktatúrou jednej strany. Má teda aj dôvod navyše ohradiť sa voči porušovaniu ľudských práv, zvlášť, keď k nim dochádza v kandidátskej krajine.
„Vyzývame aj Radu Európy, ktorej je Turecko členom, aby využila svoj vplyv a zasadila sa za jeho návrat do lona demokracií, kým je ešte čas,“ dodáva predseda SaS.
Turecká vládna AK Parti je členom Aliancie konzervatívcov a reformistov (AECR) rovnako ako strana SaS. Podľa Sulíka aj Aliancia musí v rámci svojich možností vyvinúť na Turecko tlak. „Sme jednoznačne za to, aby sa táto otázka v orgánoch AECR otvorila. Potlačenie pokusu o násilný prevrat sa zvrhlo na čistky za účelom absolutizácie moci jedného človeka, jednej strany. Demokratický svet takéto spôsoby nesmie pardonovať, lebo sa nám to všetkým vypomstí v ešte väčšej destabilizácii Blízkeho a Stredného východu a v ďalšom návale utečencov,“ uzavrel Sulík.
