V roku 2012 parlament prijal riešenie, podľa ktorého sa od roku 2018 penzie mali valorizovať len na základe takzvanej dôchodcovskej inflácie. Tento mechanizmus je odolný voči rastu cien, zaručuje rovnakú kúpyschopnosť dôchodkov a zároveň je udržateľný pre verejné financie.
„Minister Richter pár mesiacov pred začiatkom roka 2018 prichádza s návrhom, aby sa dôchodky počas štyroch rokov zvyšovali o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, najmenej však o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej sumy príslušného druhu dôchodku. Toto je návrat pred rok 2012, ktorý výrazne zaťaží výdavky Sociálnej poisťovne a vytvára veľký otáznik nad dlhodobou udržateľnosťou verejných financií,“ poznamenal poslanec NR SR a tímlíder SaS pre verejné financie Eugen Jurzyca.
Podľa podpredsedníčky parlamentu za SaS a tímlíderky strany pre sociálne vylúčené spoločenstvá Lucie Ďuriš Nicholsonovej ministerstvo práce argumentuje ako orgán, ktorého jedinou starosťou je zapáčiť sa seniorom bez ohľadu na dostupné zdroje a následky na celú spoločnosť. Pripomenula, že v dôvodovej správe k návrhu zákona píše, že „účelom ustanovenia takto definovanej minimálnej miery valorizácie dôchodkov je garantovať istú minimálnu sumu zvýšenia dôchodku, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou.“
„Je to nepochopiteľné o to viac, že zmeny v penzijnom systéme v roku 2012 prešli na základe všeobecného konsenzu politických síl, pretože parlamentné politické strany vrátane Smeru si uvedomovali, že penzijný systém bez parametrických zmien, ako je postupné zvyšovanie odchodu do dôchodku a prechod na valorizáciu penzií podľa dôchodcovskej inflácie, skolabuje,“ upozornila L. Ď. Nicholsonová.
Dnes minister Richter podľa SaS chladnokrvne naviguje verejné financie do fiškálneho kolapsu. Znova tak v spoločnosti vyvstáva hrozba, o ktorej sme sa mylne domnievali, že je zažehnaná.
„Vysvetlenie je pritom jednoduché. Záchrana preferencií strany Smer-SD a prakticky celej vládnej koalície, ktorá je gniavená korupčnými škandálmi, neschopnosťou a totálnou reformnou impotenciou. Preto ako vždy volia najjednoduchšie a najbrutálnejšie riešenie: Rozdať občanom, v tomto prípade penzistom, viac peňazí systémom ‚po nás potopa‘,“ uviedla L. Ď. Nicholsonová, ktorú doplnil E. Jurzyca: „Ak k tomu prirátame enormný tlak korupčnej koalície na zmäkčenie dlhovej brzdy, rozvrátenie verejných financií a radikálne uťahovanie opaskov, ktoré takéto šafárenie vyvolá, je na dohľad.“
