„My v demokratickej slovenskej opozícii si uvedomujeme potrebu zvýšeného financovania Ozbrojených síl SR. Chceme sa zasadiť o to, aby sa Slovensko dostalo postupne na 2% HDP. Nie preto, že na to takpovediac tlačí americký prezident Donald Trump a USA, ale kvôli Slovensku, kvôli našim vojakom a kvôli všetkým občanom našej vlasti. Chceme, aby boli naše ozbrojené sily primerane vyzbrojené, vycvičené a aby boli aj v spolupráci s našimi spojencami pripravené zabezpečiť bezpečnosť ľudí, ktorí žijú v našej krajine,“ povedal podpredseda SaS a tímlíder strany pre vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť Ľubomír Galko.
Eduard Heger z hnutia OĽaNO-NOVA pripomenul, že už v roku 2001 urobila Slovenská republika rozhodnutie vydať sa cestou profesionálnych ozbrojených síl a armády. „Bolo to správne rozhodnutie, ale už vtedy sme sa zaviazali dávať na obranu vlasti 2% z HDP. To sa doposiaľ neudialo, dobieha nás vlastná minulosť. Treba zdôrazniť, že tieto peniaze vynakladáme na naše ozbrojené sily, na našu bezpečnosť, nie na cudziu bezpečnosť,“ povedal Heger.
Podľa Milana Krajniaka z hnutia Sme rodina sila slovenskej armády od roku 1993 rapídne klesla. „Naše ozbrojené sily sú dnes ako chromá kačka. Nevedia poriadne chodiť, nevedia poriadne lietať, nevedia poriadne plávať, v takej sme dnes situácii. Je smiešne, pokiaľ armáda štátu má počet bojaschopných a nasaditeľných ľudí zhruba na úrovni jednej štvrtiny policajných síl v štáte. Takáto armáda je smiešna,“ poznamenal Krajniak.
Opozícia nesúhlasí s kritikou, že ak sa naplní cieľ dvoch percent, dôjde k nebývalej militarizácii Európy a začnú sa napĺňať katastrofické scenáre. „V prípade našich ozbrojených síl by výdavky na zbrojenie vo výške 2% HDP znamenali, že budeme mať konečne bojaschopnú armádu. Armádu, ktorá sa dokáže premiestňovať po zemi i vzduchom, má primeranú výzbroj a plní úlohy pri obrane štátu i za jeho hranicami . Dnes takúto armádu Slovensko nemá. Keby sme neboli v NATO, naša obranyschopnosť by sa blížila k nule, čo je pre zvrchovaný štát neprijateľné,“ doplnil Galko.
