„Čo s tým? Po prvé, tam, kde je efektívnejšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti súkromnými zariadeniami, treba takýmto trendom zo strany štátu pomáhať, a to zlepšovaním podnikateľského prostredia, rozumnou reguláciou vrátane privatizácie regionálnych nemocníc,“ uvádza podpredseda SaS Ľubomír Galko.
Tam, kde má štát významnú ingerenciu a tento vplyv si na dlhú dobu aj udrží, mám na mysli koncové univerzitné nemocnice, treba urobiť tri základné veci.
„Po prvé, transformovať tieto nemocnice na akciové spoločnosti. Urobiť z nich štandardné podnikateľské subjekty s riadnym účtovníctvom. Po druhé, odpolitizovať nominácie manažérov. Ak za týchto okolností štát zvýši odvod za svojich poistencov, tieto peniaze už nebudú padať do čiernej diery, ale môžu byť využité na vyššie mzdy zdravotníkov, na investície, na modernizáciu nemocníc, prípadne na výstavbu úplne nových zariadení,“ hovorí Galko.
Vláda Roberta Fica si užíva hospodársky rast, ktorého základy nebudovala. Pretože jeho predpoklady boli vytvorené reformami a vstupom do EÚ pred jej vládnutím. Tam, kde sa pred tým, než prišla k moci jeho vláda, reformy neuskutočnili vôbec alebo len nedostatočne, má Slovensko veľké problémy a vláda ich evidentne nedokáže riešiť. Napríklad v zdravotníctve.
O problémoch svedčia napríklad tieto fakty. Podľa štúdie INEKO umieralo u nás na diagnózy, ktoré sa považujú za úspešne manažovateľné zdravotnou starostlivosťou, predčasne dvakrát viac ľudí ako bol priemer OECD. V rámci OECD dokázalo od roku 1990 do roku 2011 sedem z desiatich krajín redukovať úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca o viac ako 40 % (Česko o 41 %). U cievnych chorôb mozgu podobné zlepšenia (o 40 – 74 %) dosiahlo až 9 z 10 členských krajín OECD. V uvedených porovnaniach vykázalo Slovensko iba stagnáciu, v prípade ischemickej choroby srdca dokonca nárast počtu úmrtí.
Zásadné systémové opatrenia však chýbajú, ako obvykle Robert Fico presadzuje to, čo je vidno na prvý pohľad. „Teda marketing namiesto riešení. Veď to aj sám povedal, že vláda uvoľnila peniaze na rekonštrukciu vstupných hál nemocníc. Robert Fico presne vystihol, keď komentoval, čo sa má opraviť z tridsiatich miliónov, ktoré dá vláda nemocniciam. Ako povedal, je to to, čo je prvé, s čím sa pacient stretáva po príchode do nemocničného prostredia. Presne tak. Peniaze a energia vlády idú na to, čo volič vidí na prvý pohľad,“ hovorí poslanec NR SR za SaS a tímlíder strany pre verejné financie Eugen Jurzyca.
Vláda Roberta Fica má pritom k dispozícii rekordný rast príjmov. Nevybudovala však systém, ktorý by zabezpečoval, že spoločnosť, pacient, dostane z každého eura maximum starostlivosti.
Strana SaS má v programe opatrenia, ktoré dokážu zvýši efektívnosť zdravotníctva. „Napríklad DRG, eHealth, zadefinovanie zákonného nárok na rozsah zdravotnej starostlivosti, na takzvaný základný balík, presadenie povinnosti merania a zverejňovania údajov o zdravotnej starostlivosti jednotlivých poskytovateľov s transparentnou tvorbou rebríčkov v jednotlivých parametroch, slúžiace informovanosti občanov i podpore konkurencie medzi poskytovateľmi s cieľom zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb,“ vymenúva poslanec NR SR za SaS a tímlíder strany pre zdravotníctvo Peter Osuský.
Strana Smer-SD má za sebou históriu rozdávania toho, čo vybudovali iné strany, napríklad SaS. Na rozdiel od SaS preto reformy nepresadzovala. „To je dôvod, pre ktorý nie sú dokončené a bude ich musieť zrealizovať iná strana. Strana s históriou riešenia aj tých problémov, ktoré nevidno na prvý pohľad. Čím viac problémy narastú, tým ťažšie budú riešiteľné. Sme-SD dala potrebným systémovým zmenám v zdravotníctve červenú, SaS im dá zelenú,“ uzatvára Jurzyca.
